fbpx
Predstavte si, že idete ráno do práce a čakáte na autobus. Jeden deň autobus príde včas, na ďalší deň mešká, inokedy nepríde vôbec. Keď sa dostanete do práce, do poslednej minúty vlastne netušíte, čo dnes bude vašou náplňou práce. Budete sedieť pri počítači a vypisovať tabuľky alebo odhŕňať vonku sneh? Aká je to predstava? Ako sa pri […]

Predstavte si, že idete ráno do práce a čakáte na autobus. Jeden deň autobus príde včas, na ďalší deň mešká, inokedy nepríde vôbec. Keď sa dostanete do práce, do poslednej minúty vlastne netušíte, čo dnes bude vašou náplňou práce. Budete sedieť pri počítači a vypisovať tabuľky alebo odhŕňať vonku sneh?

Aká je to predstava? Ako sa pri tom cítite? Ja sa pri tejto predstave necítim komfortne a nechcela by som ju dennodenne zažívať. Chcela by som prísť do práce, uvariť si každé ráno kávu a vedieť, čo ma v ten deň čaká.

Podobne to majú aj deti. Ak sa dieťa ráno zobudí a nevie, čo ho čaká, môže sa prejavovať ako nervózne či nespokojné. Už pri bábätkách sa hovorí o dôležitosti „režimu“, ktorý im pomáha vedieť, ako bude deň vyzerať alebo napríklad o spánkovej rutine, vďaka ktorej deti správne predpokladajú, že nastáva čas spánku.

Deti, ktoré sa stali obeťami násilia sa často stretávali so situáciami, v ktorých nedokázali predpovedať, čo sa bude diať. Mohli si klásť otázku: „Akú bude mať dnes otec náladu“? „Budú rodičia reagovať na moje potreby?“ „Dostanem dnes za trojku v škole trest alebo mama iba kývne rukou?“

Jeden z princípov následnej starostlivosti, ktorý uplatňujeme pri našej práci v Náruči a ktorý je možné uplatniť v každodennom bežnom živote je postavený na tom, že deťom vopred hovoríme, čo sa bude v ich živote diať. Tým najmenším deťom napr. oznamujeme to, že ho ideme chytiť, prebaliť alebo mu vyzliecť bundu. Starším deťom môžeme naše spoločné plány referovať aj s časovým údajom. Napríklad: dáme si raňajky, potom si upraceme hračky a pred obedom pôjdeme spolu von.

Ak je pre dieťa niektorý časový údaj príliš abstraktný, môžeme použiť pomôcky ako sú napríklad presýpacie hodiny alebo pohár s čajom: „keď vypijem celý tento čaj, odchádzame z domu“ – z čaju pijeme postupne tak, ako rýchlo sa chceme priblížiť k odchodu z domu.

Predvídateľnosť je pre deti určitý druh istoty, vďaka ktorej sa učia, že ľudia v jeho okolitom svete sú bezpeční, môžu im dôverovať a to, čo povedia sa aj stane.

(Nielen) deti ohrozené násilím potrebujú predvídateľnosť!

Mgr. et Mgr. Iveta Tarabová, MBA, psychologička pôsobiaca v Detskom advokačnom centre Náruč

Loading

Comment (1)

  • Elis
    Elis
    Reply

    Výborne podané. A fakt je to tak, úplne mi zrazu dáva logiku, prečo potrebujem všetky aspekty môjho dňa kontrolovať a prečo mám vyslovene úzkosti, keď mi niečo naruší moje rutiny. Lebo doma som 20 rokov nepoznala nejakú konzistentnosť a predvídateľnosť. Vďaka za to 🙏

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked (required)