Sexuálna výchova: prečo je dôležitá?

Sexuálna výchova sa dnes spomína pomerne často. Nájdu sa jej zástancovia, ale sú aj rodičia, ktorí na ňu nazerajú s nedôverou a obavami. Domnievajú sa, že ich dieťaťu môžu byť poskytnuté informácie, ktoré ho zaskočia a šokujú, urýchlia jeho vývin v sexuálnej oblasti a možno ho aj poškodia. Je pochopiteľné, že rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, chce ho ochrániť, vhodne formovať a vychovávať. Čo je teda prípade sexuálnej výchovy v záujme dieťaťa?

Psychosexuálny vývin dieťaťa prebieha od útleho veku. Už okolo 3. roku sa dieťa prirodzene zaujíma o svoje telo, pozoruje seba a svoje okolie, všíma si rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. Sleduje vzťahy medzi dospelými, všíma si spolužitie rodičov aj iných párov. Vytvára si prvotné fantázie o tom, že chce v dospelosti žiť s matkou (chlapec) alebo s otcom (dievča). Postupne svoj záujem aj s pomocou rodičov presmerováva na vzťahy s vrstovníkmi, a tak už škôlkar často prichádza s tým, že je „zaľúbený“. V mladšom školskom veku pretrváva platonický záujem o druhé pohlavie, resp. sa mierne utlmuje a plne prepukne v období puberty a dospievania, kedy začnú svoju úlohu zohrávať hormóny. Teenager vyspieva aj po psychosexuálnej stránke a do popredia sa dostáva vlastná sexualita a záujem o romantické vzťahy.

Už v útlom detstve?!

Ak sa rodič spoľahne na to, že dieťa „má čas“ na informácie ohľadne sexuality a intimity, môže sa stať, že v období puberty už dospievajúci syn alebo dcéra odmietnu komunikovať s rodičom o chúlostivých otázkach, lebo na to nemusia byť zvyknutí. Môžu sa cítiť zahanbení, môže im byť „trápne“. Deti v tomto veku už obyčajne majú informácie a predstavy o sexe, intimite. Často sú formované zdrojmi od kamarátov, zo sociálnych sietí, ktoré ale bývajú aj mylné a skreslené. Preto je užitočné, ak deti získajú vedomosti a poučenie z objektívnejších zdrojov – zo školy, z kníh, od rodičov.

Je dôležité, aby už dieťa v škôlke poznalo jednotlivé časti svojho tela, vrátane pohlavných orgánov a vedelo rozdiely medzi chlapcom a dievčaťom. Dieťa potrebuje vysvetliť, že jeho telo patrí jemu. Telo je jeho osobný priestor, do ktorého druhý nevstupuje a nesmie sa ho dotýkať, ak si to nepraje. Potrebuje vysvetliť, že pohlavné orgány sú „súkromné miesta“, ktoré si neukazujeme a nedotýkame sa ich navzájom, ak nejde o lekárske vyšetrenie alebo pomoc s hygienou. Ak by dieťa takú skúsenosť malo, je dôležité povedať o tom dôveryhodnému dospelému. Postupne môže rodič informácie pridávať. Dieťa samé príde s otázkami, keď bude cítiť zo strany rodiča záujem a otvorenosť.

Rozprávanie nestačí!

Podľa svetovo uznávaného detského psychológa Zdeňka Matějčeka ale „poučenie“ vo veciach sexuálnej výchovy nestačí. Dôležitá je najmä „citová výchova“ zo strany rodiny. Jej súčasťou je otvorený vzťah s dieťaťom, v ktorom dieťa dokážeme citlivo vychovávať a formovať, zaujímať sa oň, dávať mu pocit bezpečia, istoty, reagovať na jeho potreby. Tým kladieme základ pre jeho budúce vzťahy, aj tie romantické. Dôležití blízki ľudia sú pre dieťa zároveň vzorom, čo je ďalší pilier sexuálnej výchovy. Dieťa od útleho veku pozoruje, ako sa k sebe správajú jeho najbližší ľudia, ako si prejavujú náklonnosť, úctu, lásku, ako komunikujú, pomáhajú si, ako riešia konflikty. Pozoruje, čo dospelí hovoria o vzťahoch, ako sa vyjadrujú o iných, aké témy sa objavujú v komunikácii a aké nie. Pozoruje „mužské“ a „ženské správanie“. Aj vďaka tomu dieťa preberá modely sexuálneho správania, ktoré naň majú vďaka „vzoru“ silnejší vplyv ako samotné „poučenie“.

Podľa Matějčeka, pokiaľ rodič dokáže zabezpečiť dieťaťu dobrý základ vo vzájomnom vzťahu a v modeli správania, nemusí sa obávať informácií, ktoré sa k dieťaťu dostanú k téme sexuálnej výchovy. Je vysoko pravdepodobné, že dieťa o nich bude v otvorenom vzťahu komunikovať a rodič tak môže informácie korigovať.

… ak sa predsa len rodič cíti neisto, v dnešnej dobe máme dostatok užitočných materiálov a publikácií, ktoré vedia otvoreným rozhovorom napomôcť.

🙂 tento článok pre Vás pripravila: Mgr. Jana Končelíková,

psychologička z Detského advokačného centra Náruč

Použitá literatúra:

• Krišová, D., Poláčková, M. JA V TVOJOM VEKU…! ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe. inTYMYta, 2022.
• Matějček, Z. 2007. CO,KDY A JAK VE VÝCHOVĚ DĚTÍ. Praha: Portál, 2007.
• Rezková, V., Kleinová, G. K. 2012. HRA JAKO LÉK. Teorie a praxe nedirektivní psychoterapie hrou. Pražská pedagogicko-psychologická poradna, 2012.