Láska a pozornosť, ktorú dostávame v prvom roku života nás „formátuje“ na celý život

Vzťahová väzba (angl. attachment) znamená puto, ktoré sa vytvára od narodenia do roka života dieťaťa. Pripútať sa k niekomu je dôležitá životná zručnosť a zároveň potreba každého človeka k jeho prežitiu.

Kvalita pripútania záleží od napĺňania fyzických a psychických potrieb dieťaťa po jeho narodení. Dieťa sa môže pripútať k niekoľkým osobám, zvyčajne je to matka, otec, ale môžu to byť aj starí rodičia, dokonca i starší súrodenec.

Prejavy kriku, plaču, sú signály dieťaťa, ktorými sa dožaduje naplnenia svojej potreby blízkosti a bezpečia. Našim prístupom k týmto signálom si dieťa vytvára vzťahovú väzbu – puto, získava vedomosť, čo môže od svojho „opatrovateľa“ očakávať. Touto skúsenosťou si postupne, na nevedomej úrovni, vytvára vzorce správania vo vzťahoch, ktoré si ponesie až do dospelosti.

To znamená, že získaná vzťahová väzba ovplyvňuje správanie a vzťahy nielen ku rodičom, kamarátom, partnerovi, kolegom, ale ku všetkým a všetkému, čo nám život prinesie. Ak má dieťa dobrú skúsenosť so sociálnym kontaktom, vyvinie sa u neho dôvera voči svojmu okoliu. 

Naopak ak je skúsenosť zlá, potreba pripútania sa nebola nenaplnená, dochádza k zmenám v sociálnom vývine. Porucha vzťahovej väzby môže viesť až k patologickému správaniu detí. Poruchy správania sa spúšťajú v situáciách, kedy sa deti cítia ohrozené.

Existujú štyri základné typy vzťahovej väzby: bezpečná, vyhýbavá, úzkostná a dezorganizovaná.

Predpokladané správanie v dospelosti:

Bezpečná – tí, ktorí mali starostlivých „opatrovateľov“ a získali tak bezpečnú vzťahovú väzbu, sú emocionálne stabilnejší, vyrovnanejší v ťažkých životných situáciách. Vedia čo potrebujú, neboja sa byť zraniteľní, odmietnutí, lebo vedia, že opäť bude dobre a stav je krátkodobý, sú sebavedomejší.

Vyhýbavá – v prípade ak dieťa malo „opatrovateľa“, ktorý nereagoval na jeho „signály“,  vyrastie z neho človek, ktorý sa nerád zbližuje. Vzťahy nie sú pre neho dôležité, preto nevkladá do vzťahu veľa energie. Nepotrebuje sa zdôverovať alebo žiadať o pomoc, spolieha sa sám na seba. V prípade ak nastane konflikt, drží si odstup, takéto situácie sú pre neho nepríjemné.

Úzkostná –  týmto ľuďom sa v období vytvárania puta nedostalo konzistentnej opatery, majú pocit, že nie sú hodní lásky. Vo vzťahoch sú potom neistí, túžia po blízkosti, aj napriek tomu blízkosť odstrkujú. Prejavenú kritiku voči ich osobe považujú za svoje zlyhania. Mávajú ťažkosti s reguláciou svojich emócií.

Dezorganizovaná – vzniká, keď „opatrovateľ“ dôverná osoba ohrozuje dieťa (napr. fyzické alebo psychické týranie, alebo keď vzťahová osoba trpí nejakou duševnou poruchou (máva nepredvídateľné záchvaty hnevu, výbuchy zlosti). Dezorganizovanú vzťahovú väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Spoločným menovateľom je to, že deti  u vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Vo svojom detstve sa naučili, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. V dospievaní a dospelosti sa prejavuje nestabilná dynamika vo vzťahu, svojim správaním si ľudia s takouto skúsenosťou vzťahy sami sabotujú.

Zistenie: pochopenie svojej vzťahovej väzby nám veľa napovie o sebe samom.

Ak máte motiváciu na sebe pracovať, dokážete odhadnúť reakciu Vášho správania,  za účelom kvalitnejších medziľudských vzťahov môžete svoje správanie zmeniť alebo oddialiť.

Zároveň „poznanie“ vzťahovej väzby našich rodinných príslušníkov, partnerov, blízkych či kolegov nám môže byť nápomocné pri zlepšovaní vzťahov – osoby s ktorým sme v kontakte, môžeme lepšie pochopiť, prípadne im pomôcť pri zvládaní emočne vypätých situácií.

Teória vzťahovej väzby nie je úplne tak „čierno-biela“, je to omnoho zložitejší proces. Okrem vytvorenej vzťahovej väzby existuje tzv. získaná bezpečná vzťahová väzba, ktorú môžeme dosiahnuť vlastnou skúsenosťou v rodičovstve alebo dlhodobým bezpečným partnerským či kamarátskym vzťahom.

Takže:  nič nie je stratené! V prípade ak bolo veľa škody napáchanej v detstve, je nutná odborná pomoc, ktorú poskytujeme i my v Náruči.

Majúc poznanie o dôležitosti  a rôznych formách vzťahovej väzby, je pre každého z nás jednoduchšie byť láskavým, všímavým, vedieť aktívne počúvať, byť tolerantným partnerom, kolegom.

… teda ak vojdete do negatívneho vzťahu s niekým neznámym, buďte zhovievavý a srdečný, neviete čo je dôsledkom jeho správania.

Koho zaujala téma vzťahovej väzby odporúčam knihu žurnalistu Petra Lovenheima: „Efekt pripútania“, z ktorej som čerpala tieto riadky, určite sa v nej nájdete 🙂 Súčasne dávam do pozornosti dielo doktora Daniela Hughesa: „Budování citového pouta“.

Denisa Pivková, sociálna pracovníčka v Detskom krízovom centre Náruč