Športovanie pomáha prekonať traumu, zvyšuje sebavedomie
Slovo trauma je v slovníku slovenského jazyka opísané ako telesné alebo duševné zranenie, úraz.
Okrem fyzickej traumy však existuje aj psychická trauma. Tá vzniká dôsledkom traumatickej udalosti, silného negatívneho zážitku, kedy dochádza k narušeniu duševnej rovnováhy. Príčiny, ktoré môžu viesť k vzniku traumy sú veľmi rôznorodé. V prípade detí, ktoré nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc v našom Detskom krízovom centre Náruč sa jedná o týranie alebo sexuálne zneužívanie. Ak trauma nie je spracovaná alebo dôjde k jej potlačeniu, môžu sa u detí aj s oneskorením niekoľkých rokov objaviť rôzne psychické ťažkosti ako neurózy, psychózy či závislosti…
Traumatický zážitok môže zásadným spôsobom skresliť sebaobraz a sebadôveru detí (aj dospelých). Je to akoby ste sa pozerali do zrkadla, ktoré sa v dôsledku zažitých zlých skúseností rozbilo. Keď sa potom pozeráte do rozbitého zrkadla, väčšie či menšie úlomky síce ukazujú váš obraz, ale ten je neúplný, deformovaný, fragmentovaný – nespojitý. Bohužiaľ, môžu ubehnúť aj desiatky rokov a človek, ktorý prežil traumu a nehľadá cestu von, akoby ostal myšlienkovo i pocitovo žiť zamrznutý v čase prežívania traumatických zážitkov, skúseností.
Traumatické zážitky je preto potrebné spracovať. So zvládnutím tejto neľahkej životnej výzvy pomáhame aj deťom v našom krízovom centre. Okrem iného poskytujeme deťom i pestrú škálu aktivít, pri ktorých sa môžu odreagovať. Vďaka podpore Nadácie Volkswagen Slovakia sme v tomto roku mohli pre deti realizovať veľké množstvo športových aktivít.
4-dňový jarný pobyt v prírode Kysúc bol naplnený turistikou, lukostreľbou či atletickými a loptovými hrami. Týždenný letný denný tábor, ktorý špeciálne pre Náručovské deti realizoval TJ Sokol Žilina, dal nezabudnuteľnú možnosť zvládnuť plavbu na kanoe či jazdu na koni. No a v prvej polovici leta sme ešte sthli „okoštovať“ plávanie, lezenie na umelej lezeckej stene či pre väčšinu detí doteraz nepoznanú vysokohorskú turistiku hrebeňom Malej Fatry.
Aktívne trávenie voľného času, ktorého súčasťou je i realizácia športových aktivít prispôsobených veku a fyzickej kondícii, napomáha deťom lepšie sa vysporiadať s prežitou traumou spôsobenou blízkou osobou. Pozitívna individuálna skúsenosť (Zvládol som to! Aj toto som schopný dať!) a posilnená dôvera v seba samého dáva deťom šancu lepšie zvládnuť náročnú životnú situáciu a eliminovať tzv. odložené následky traumy v dospievaní či dospelosti.
Ďakujeme Nadácia Volkswagen Slovakia – bez Vás by sme takto intenzívne športovať a relaxovať nemohli!
Prečo sa obete násilia nebránia alebo neutečú?
V laickej a niekedy aj odbornej verejnosti koluje viacero mylných predstáv o tom, ako by sa obete sexuálneho zneužívania mali správať. Správanie obetí, ktoré je v rozpore s predstavami širokej laickej i odbornej verejnosti, ako majú obete „správne, či logicky“ reagovať na sexuálne zneužívanie/násilie sa označuje ako kontraintuitívne správanie obetí.
Ako pomerne častú (a zároveň pre detské či dospelé obete násilia stigmatizujúcu!) môžeme označiť myšlienku, že si obeť za násilie „trochu môže sama“, lebo sa nebránila, nekričala, neutekala… Odborná literatúra však tzv. pasivitu obete považuje za jednu z častých reakcií.
Čo je dôvodom takéhoto (neočakávaného) správania?
Ľudský organizmus pri ohrození – útoku (či už sexuálnom alebo aj fyzickom) – reaguje rôznymi spôsobmi: útokom, únikom alebo zmrznutím. Útok, či únik sú pre okolie pochopiteľné reakcie obete na sexuálne násilie, avšak zmrznutie nemusí byť celkom zrozumiteľné. Pokiaľ organizmus vyhodnotí, že nemá šancu ani zaútočiť, ani uniknúť, tak „zmrzne“. Človek nie je fyzicky schopný utekať, brániť sa, či kričať. Ide o reakciu, ktorá nie je riadená vôľou, prebieha bez toho, aby sme si ju „vybrali“.
Pre obete je potom zraňujúce, ak im okolie dáva za vinu, čo aj nevhodnými otázkami, že sa nebránili. „Nebránenie sa“ sexuálnemu útoku u detí môže súvisieť aj s inými faktormi napr.:
- pôsobením dospelej autority, ktorej sa deti prirodzene podriadia a nemajú odvahu jej vzdorovať. Najmä ak dospelý zneužíva svoju moc, dôveru dieťaťa, alebo svoje postavenie. Veľká časť prípadov sexuálneho zneužívania sa deje bez použitia fyzického donútenia!
- Svoju úlohu pri „ne/bránení sa“ útoku môže zohrávať aj miera porozumenia tomu, čo sa dieťaťu deje. Pokiaľ dieťa nerozumie tomu, že ide o sexuálne zneužívanie, je páchateľom manipulované – presviedčané o tom, že ide o hru alebo „bežné“ správanie sa, tak dospelému verí a situácii sa nebráni.
Ak ste odborník pracujúci s deťmi a chcete sa dozvedieť viac o kontraintuitívnych reakciách obetí sexuálneho násilia, môžete nás kontaktovať mailom adresovaným na naruc@naruc.sk so žiadosťou o dočasné sprístupnenie nášho edukatívneho filmu „Prečo sa obete nesprávajú tak, ako očakávame?“. Mgr. Róbert Braciník, psychológ a riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč a doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., vysokoškolská pedagogička, lektorka, supervízorka a popredná slovenská odborníčka na tému sexuálneho násilia Vás počas 13-minút prevedú základmi tejto „netradičnej“ témy.
Pre prípadné doplnenie je možné vyhľadať v odbornej literatúre napr: Karkošková, S.: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015, s. 191 – 206
Sexuálne násilie na deťoch – deje sa častejšie, ako si myslíme
“Väčšina prípadov fyzického násilia na deťoch zostáva utajených. V prípade sexuálneho zneužívania vypláva na povrch len mizivá časť.” takto sa začína článok, ktorý vyšiel v denníku Postoj.
„Mnohé deti o sexuálnom násilí referujú až v dospelosti alebo v takom čase, kedy sa už naisto vymanili z područia zneužívateľa. Čo bohužiaľ v očiach okolia môže vyvolať efekt, že svedectvo dieťaťa je nedôveryhodné,“ povedal pre Postoj riaditeľ Detského krízového centra Náruč v žilinskej mestskej časti Zádubnie Róbert Braciník…
… celý článok si môžete prečítať TU
Maľovanie detských izbičiek s ITkrajom
Izbičky v našom Detskom krízovom centre Náruč maľujeme každé dva roky … a, verte priatelia, že vždy je to práca viac ako potrebná 🙂
Sme vďační, že IT firmy zo žilinského klastra ITkraj sa nám rozhodli s touto fyzicky i logisticky pomerne náročnou akciou pomôcť – finančne aj dobrovoľnícky. Vďaka zamestnaneckej finančnej zbierke v sume 443 € sme mohli zakúpiť farby i všetok potrebný materiál na maľovanie. Vďaka dobrovoľníckej pomoci sme po potrebných vysprávkach zase spoločne zvládli napenetrovať a vymaľovať steny vo všetkých 4 detských izbičkách.
Nový šat sa ušiel aj stenám jedálne spojenej s kuchyňou a taktiež chodbe, z ktorej sa do detských izieb vchádza. Dokonale vyumývané skrine, skrinky, písacie stolíky a poličky následne osadili šikovní “ajťáci a ajťčáky” na svoje miesta… a izbičky voňajúce čistotou už čakajú na deti, ktoré sa za pár dní vrátia z dvojtýždňového tábora na Orave.
Vysokorýchlostný výkon všetkých zapojených “makačov” umožnil aj pôvodne neplánované (ale taktiež potrebné) vymaľovanie spoločenskej miestnosti – obývačky profesionálnym pánom maliarom, ktorého nám zabezpečil ITkraj.
Ďakujeme Vám, IT priatelia, za finančnú, fyzickú a morálnu pomoc! S Vami sme to zvládli doslova hravo 🙂
príprava na maľovanie 
osadzovanie nábytku 
hotovo!
prípravná fáza 🙂 
maľovanie, čistenie – makači z KROSu 
final stav
čistenie nábytkov 
maľujeme 
hotovo! 
vysťahované izbičky v spoločenskej miestnosti … ale aj tá už má maľovanie za sebou 🙂
Detské krízové centrum Náruč sa stalo ešte bezpečnejším útočiskom pre deti a rodiny
Naše Detské krízové centrum Náruč bolo otvorené v roku 2000. Zrekonštruovaná, nadstavená a zásadným spôsobom upravená budova bývalej školy a škôlky postavenej v 30-tych rokoch min. storočia, je odvtedy v nepretržitej 24/7 prevádzke. Za ten čas tu našlo útočisko a pomoc už takmer 700 detí a 70 rodičov. A hoci sa o vonkajšie i vnútorné priestory priebežne staráme s láskou a naozaj dôsledne, ukazovalo sa, že po viac ako 20 rokoch každodenného využívania je potrebné zrekonštruovať, upraviť a modernizovať oba vstupy do budovy, chodbu na prízemí a najmä nadväzujúce schodisko, ktoré prepája:
… prízemie, kde sa o.i. nachádzajú i dva bytíky, v ktorých s deťmi a ich rodičmi realizujeme špecializovaný pobytový program Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Tiež tu nájdete kanceláriu sociálnych pedagógov pracujúcich s rodinami počas celého dňa, ale i herňu-telocvičňu, sklad športových potrieb a hračiek, sklad oblečenia, kúpeľňu s práčovňou …
… tzv. stredný trakt – teda 1. nadzemné podlažie, kde sa okrem kancelárií uja riaditeľa, 2 sociálnych pracovníčok a 2 psychologičiek nachádza i špeciálne upravená terapeutická a výsluchová miestnosť. A prozaicky dodávame že i: veľmi potrebná a všetkými hojne využívaná kancelária ekonomického úseku, taktiež spoločenská miestnosť, kde realizujeme vzdelávania a väčšie stretnutia, ale aj náš Náručovský archív,
… obytný priestor v podkroví určený pre 10 z celkovo 18 detí, ktoré u nás nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc. Sú tu detské izbičky, kuchyňa s jedálňou, spoločenská miestnosť, kúpeľne a toalety … ale i miestnosť pre vychovávateľov, izbička pre prípadne choré deti či sklad prádla.
Odhadujeme, že po schodisku a dolnej chodbe sa denne prejde minimálne 120-krát! Tak si to vynásobte 365 dňami v roku a 21 rokmi … blížime sa k miliónu použití, prejdení 🙂
Najmä vďaka pochopeniu, dôvere a štedrej finančnej podpore UniCredit Foundation v hodnote 15 000€, mohli sme tieto priestory kompletne zrekonštruovať. Na modernizácii a skrášľovaní opravených priestorov sa finančne podieľali i viacerí súkromní darcovia. ĎAKUJEME Vám všetkým!
… pozrite sa, ako sa Náruč stala ešte bezpečnejším, krajším a modernejším dočasným domovom pre deti a rodiny, ktorým pomáhame:
Čím sme žili a ako sa nám darilo v roku 2020
Detailné informácie o činnosti i hospodárení nášho občianskeho združenia v predchádzajúcom roku nájdete vo Výročnej správe za rok 2020
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie či traumu, sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu
Agresia a hnev sú bežnými ľudskými emóciami, len ich treba vhodným spôsobom vyjadriť a regulovať, nie potláčať, zadržiavať.
Deti, ktoré si prešli domácim násilím, často prežívajú veľa hnevu, frustrácie a chaosu, ktorý môžu obrátiť voči sebe alebo voči druhým. Či už slovne alebo činmi nadávkami, výbuchmi hnevu, bitím …
Deti neraz preberajú vzorce správania od násilníka, a tie následne prejavujú voči tomu druhému rodičovi, ktorý je obeťou domáceho násilia. Nie je výnimkou, že dieťa, ktoré bolo na prvý pohľad pokojné, poslušné, začne po tom, ako sa dostane do bezpečného prostredia, svoje vnútorné pocity dávať najavo a správa sa agresívne. Pre jeho okolie je toto správanie mätúce, neočakávané, akoby nedávalo zmysel. Faktom však je, že až v bezpečí si dieťa môže dovoliť prejaviť aj tieto emócie bez strachu. Niekedy sa u dieťaťa môže rozvinúť aj posttraumatická stresová porucha – vtedy môže byť agresia výsledkom prehrávania svojej traumatickej minulosti.
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie a traumu sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu!
Zopár rád pre rodičov, dospelých, ktorí sa o deti starajú, čo s tým:
- Nezabúdajte, že ste pre svoje dieťa vzorom – ako vy reagujete, keď ste nahnevaní?
- Je dobré ak ostanete pokojný – predýchajte sa, zmapujte svoje pocity a až potom reagujte na dieťa.
- Pomenujte dieťaťu pocity, ktoré asi prežíva a dovoľte mu vhodným spôsobom vyjadriť svoj hnev napr. kopnutím do vankúša, trhaním papiera, vykričaním sa… Je dôležité, aby ste aj v týchto chvíľach tu boli pre dieťa, aby sa mohlo v bezpečí a s Vašou podporou „vyzúriť“.
- Preventívne s dieťaťom vykonávajte pohybové aktivity, spoločné hry, dychové či relaxačné cvičenia.
Ak veľký hnev neustupuje, vyhľadajte odborníka!
Ešte jeden malý tip na záver: keď hnev pominie a dieťa je pokojné, kľudné, otvorené k rozhovoru, skúste ho vyzvať, aby pomenovalo 5 vecí, ktoré ho upokojujú, resp. mu pomáhajú upokojiť sa. Spoločne potom môžete tieto veci popísať či nakresliť a nechať obrázok s tipmi na viditeľnom mieste v detskej izbe – vytvoríte si tak pomôcku do budúcnosti ????
Uplynul rok, ktorý nás všeličo naučil
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.
… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.
Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc.
Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.
Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”
zásoba rúšok dorazila 
on-line vzdelávanie 
pobyty v prírode liečia 
naše nové vozidlo 🙂 
spomienka na letný tábor 
z terapeutickej činnosti 
rekonštruovaný bytík 
prvá on-line porada DKC 
tvoríme pred Vianocami
O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe!
Pri pohľade na štatistiky o sexuálnom násilí páchanom na deťoch sa môže zdať, že sú nadhodnotené, lebo v našom okolí nikoho so zážitkom sexuálneho zneužívania nepoznáme. V prieskume z r. 2017 uviedlo aspoň jeden prejav sexuálneho násilia 24 % detí a vážne sexuálne násilie 3% detí (prieskum na 2856 deťoch)1. Vo výskume z r. 2019 na vzorke 1018 dospelých ľudí uviedlo zážitok sexuálneho zneužívania zhruba 9 % respondentov. 2
Odborníci sa však zhodujú na tom, že výskyt sexuálneho násilia na deťoch je častejší ako uvádzané čísla. O mnohých prípadoch sa nedozvieme, lebo detské obete nezriedka o svojich skúsenostiach nepovedia, alebo nie sú prípady sexuálneho zneužívania oznámené kompetentným orgánom.
Je to jeden z mylných predpokladov, že detské (ale aj dospelé) obete sexuálneho zneužívania/násilia, čo najskôr vyhľadajú pomoc alebo sa so svojim zážitkom bezprostredne niekomu zveria.
Výskumy aj naša viac ako 20-ročná prax ukazujú, že opak je pravdou. Deti zažívajúce sexuálne násilie o ňom väčšinou povedia až po dlhšej dobe a v niektorých prípadoch sa nezdôveria nikdy. Oneskorené oznámenie je pre obete sexuálneho násilia skôr „typický prejav“. Doc. Slávka Karkošková uvádza, že „menej než 1 zo 4 obetí odhalí CSA okamžite….“3
Dôvody, prečo deti o sexuálnom násilí nehovoria okamžite sú rôzne, napríklad:
- strach, že im nikto neuverí
- obava, že ublížia rodine alebo blízkej osobe
- strach, že zneužívateľ uskutoční svoje hrozby
- pocity viny a hanby – pôsobením manipulatívnych techník páchateľa, ale aj kvôli postojom okolia, môže dieťa žiť v predstave, že si za zneužívanie „môže samé“, lebo sa nebránilo, zažilo príjemné pocity, či sa správalo vyzývavo (zvlášť u starších detí)
- ambivalentné pocity voči páchateľovi – dieťa nie vždy voči páchateľovi násilia musí pociťovať výlučne negatívne pocity, väčšinou sú pocity voči páchateľovi rozporuplné – ambivalentné teda aj ho má rado, aj nemá – najmä ak je páchateľom blízka osoba
- ne/identifikácia seba ako obete násilia – pokiaľ dieťa nevie, že to, čo sa na ňom pácha je sexuálne zneužívanie, pravdepodobnosť, že sa zdôverí je nižšia.
Čo môže pomôcť, aby sa deti rozhodli zdieľať svoje ťažké tajomstvo?
Odborníci sa zhodujú na tom, že je to:
- podpora okolia, najmä toho blízkeho. Dieťa by malo mať pocit, že jeho odhalenie bude prijaté bez zľahčovania, či jeho obviňovania.
- kvalitná prevencia, aby deti vedeli identifikovať, že sa im deje niečo „zlé“ a vedeli ako v takej situácii reagovať, na koho sa obrátiť.
- vzdelávanie odborníkov pracujúcich s deťmi v téme sexuálneho násilia na deťoch, aby vedeli, aké signály si na dieťati a jeho okolí všímať, ako reagovať na jeho zdôverenie sa a ako postupovať, ak sa násilie odhalí.
Dlhoročná zahraničná prax ukazuje, že nevyhnutnosťou úspešnejšieho a rýchlejšieho riešenia aj toho malého množstva oznámených prípadov násilia páchaného na deťoch, sú na báze pravidelnosti fungujúce a špeciálne vyškolené tímy profesionálov, ktorí následne sexuálne trestné činy páchané na deťoch vyšetrujú, dozorujú, či terapeuticky pracujú s rodinou a dieťaťom.
Toto však na Slovensku, bohužiaľ, nie je uplatňované. Preto sa už pár rokov snažíme rôznym spôsobom upriamiť pozornosť kompetentných orgánov štátu na potrebu zavedenia povinného modelu multidisciplinárneho riešenia prípadov detských obetí násilia, aby vyškolený tím odborníkov v danom regióne riešil tieto citlivé a zložité prípady detí záväznými osvedčenými postupmi.
Veríme, že téma záväzných postupov a povinného multidisciplárneho riešenia prípadov detských obetí násilia nezostane, tak ako doteraz, len témou konferencií, odborných diskusií či pracovných stretnutí s predstaviteľmi do prípadov zainteresovaných rezortov (sociálne veci a rodina, spravodlivosť, vnútro – polícia, prokuratúra…).
Sme presvedčení, že zavedením povinného multidisciplinárneho prístupu k riešeniu prípadov detských obetí násilia, ktorý je vo svete vnímaný ako štandard, dôjde i na Slovensku k zásadnému zefektívneniu a zrýchleniu pomoci detským obetiam násilia.
P.s.: Zahraničná prax ukazuje aj to, že narastajúce percento úspešne vyriešených prípadov vzbudzuje dôveru verejnosti v systém a dochádza k oznamovaniu väčšieho množstva prípadov… deti si v takejto zložitej situácii zväčša nevedia pomôcť samé – je to na nás – dospelých!
1Fico, M. 2017. Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov. Zistenia z reprezentatívneho prieskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2017, s 57. Dostupné TU
2 Kaščáková, N, Bednaříková, H, Dobrotková, A., Petríková, M., Hašto, J., Tavel, P. 2020. Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti. In PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA,27, 2020, č.2, s.6-15. Dostupné TU
3 Karkošková, S: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015,s.193-194. Dostupné TU
Trochu dlhšie čítanie o tom, ako sa zmenila Náruč za posledných 5 rokov
Ukončili sme 4,5-ročný projekt, ktorý zásadne zmenil fungovanie Náruče …
… a trochu i celého Slovenska.
Úvod alebo história: v roku 2014 sme nečakane dostali ponuku zapojiť sa do výzvy dánskej nadácie The VELUX Foundations s inovatívnym sociálnym projektom, ktorý prinesie svetlo a čerstvý vzduch do života našich klientov. V prvom kole sme síce neuspeli, ale donor nám dal spätnú väzbu k neschváleniu projektu a povzbudil nás, aby sme korigovaný projektový zámer opätovne predložili.
Začiatkom roku 2015 náš upravený zámer opätovne putoval na sever… a v septembri 2015 sme dostali zelenú.
Od januára 2016 sme teda začali s vybudovaním prvého a pre Slovensko modelového detského advokačného centra, kde pod jednou strechou a v spolupráci so zainteresovanými štátnymi inštitúciami poskytneme pomoc a podporu detským obetiam sexuálneho a fyzického násilia ako aj ich neohrozujúcim rodinám. Okrem takejto špecializácie bolo na Slovensku novinkou aj to, že sa nejednalo o pobytové centrum, kde sú deti vyňaté z rodín umiestňované na potrebnú dobu, ale že to bude ambulantné pracovisko poskytujúce komplexnú pomoc a podporu deťom. Naším presvedčením bolo, že pre deti, ktoré nie sú bezprostredne ohrozované v domácom prostredí, je lepšie a prirodzenejšie, aby vo svojej rodine, izbe, škole, okruhu kamarátov… ostali a mohli za odbornou pomocou podľa potreby dochádzať – tak ako sú na to zvyknutí napríklad dospelí ohrození domácim násilím v našich poradenských centrách v Žiline a Čadci. TU je spomienka na otvorenie nášho Detského advokačného centra Náruč.
… a od apríla 2016 sme začali zavádzať pre Náruč nový program profesionálnych náhradných rodičov v detskom krízovom centre. Náhradný rodič je zamestnancom krízového centra, ktorý sa vo svojej domácnosti a rodine stará o dieťa, ktoré bolo v dôsledku týrania, zneužívania či hrubého zanedbávania zo svojej pôvodnej rodiny vyňaté a bolo umiestnené do nášho krízového centra. Tento program je vhodný najmä pre menšie deti, zvyčajne vo veku 3-8 rokov, ktoré profitujú z individuálneho prístupu a „nestrácajú“ sa vo väčšom kolektíve detí. Samozrejme, okrem základnej starostlivosti je deťom umiestneným do našich 2 profirodín poskytovaná aj intenzívna podpora psychologičky a zároveň pracujeme aj s pôvodnou rodinou dieťaťa. Niet väčšej profesionálnej spokojnosti, ako návrat dieťaťa do jeho pôvodnej, uzdravenej a bezpečnej rodiny. Skúsenosti našej profesionálnej mamy, informácie o tom, čo to profesionálne náhradné rodičovstvo vlastne je, ale i upozornenia na to, čo by ste mali zvážiť predtým, ako sa rozhodnete byť profesionálnym náhradným rodičom nájdete TU.
Úspešné rozbehnutie programu profesionálnych rodín, kde je možné umiestňovať menšie deti, dalo priestor na zmenšenie počtu detí aj na výchovnej skupine priamo v Detskom krízovom centre Náruč … Počet 22 detí na skupine je pre nás dnes už len spomienkou. Aktuálne podkrovné priestory uspôsobené na pobyt detí obýva max. 10 detí, ktoré u nás zvyčajne strávia 6-9 mesiacov (niekedy to býva iba mesiac, zriedkavo rok). Menší počet detí = menší počet izieb. Dve nevyužívané izbičky sme preto v lete 2016 zbúrali a vytvorili kuchyňu s jedálňou, aby to v krízovom centre vyzeralo čo najviac ako doma. Od toho času nepotrebujeme pani kuchárku, ktorá pripravovala stravu deťom. Deti si varia spolu s vychovávateľom, občas stravu dovážame. Nižší počet deti na skupine so sebou priniesol aj ďalšiu racionalizáciu – zníženie počtu vychovávateľov zo 7 na 6. Tri vychovávateľské dvojice muž – žena zabezpečujú 24-hodinovú starostlivosť o deti, pomáhajú s prípravou do školy, spolu s deťmi upratujú a varia, realizujú voľnočasové aktivity… Skrátka robia všetko, čo robia rodičia doma s deťmi.
Vybudovaním kuchyne a jedálne v podkrovnej časti krízového centra ostali nevyužívané priestory pôvodnej kuchyne a veľkej jedálne na prízemí budovy, ktoré sme v roku 2018 prebudovali na byt a malú kanceláriu.
… a od januára 2019 v takto upravených priestoroch realizujeme špecializovaný pobytový program pre celé rodiny s názvom Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Nový program si vyžiadal nových ľudí – do tímu nám pribudli dvaja sociálni pedagógovia, muž a žena, ktorí s dvoma rodinami v bytoch pracujú počas celého dňa. Info o tomto modernom pobytovom programe ako aj minútové video rekonštrukcie pôvodných priestorov nájdete TU.
Všetky zmeny si vyžadujú získavanie nových skúseností, zručností a informácií. Preto sme v rokoch 2016-2019 realizovali sériu zahraničných stáží. Sme vďační, že kolegovia z Čiech, Švédska, Poľska, Chorvátka a Dánska boli ochotní nechať nás nazrieť „pod pokrievku“ svojej práce. Silným impulzom bola najmä týždňová stáž v troch švédskych detských advokačných centrách, ktorá nás v máji 2017 posilnila v odhodlaní dosiahnuť, aby sa na dieťa orientovaný a deťom priateľský systém práce s detskými obeťami násilia stal štandardným modelom aj u nás na Slovensku. Získané skúsenosti ešte prehĺbili naše presvedčenie, že úspešná pomoc ohrozeným deťom je možná iba za širokej spolupráce všetkých zainteresovaných aktérov a musí byť povinná, nie založená na dobrovoľnosti a ochote jednotlivých profesionálov.
… a preto sme v rokoch 2018-2020 zorganizovali v Bratislave sériu okrúhlych stolov zameraných na hľadanie riešení ako účinnejšie a rýchlejšie pomôcť detským obetiam násilia v trestnom konaní. Počas 6 diskusií sa stretávali a spoločne diskutovali zástupcovia relevantných ministerstiev, Prezídia policajného zboru, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu, Kancelárie verejného ochrancu práv a iných inštitúcií. Na základe výstupov tejto dlhej a z pohľadu účastníkov zmysluplnej medzirezortnej diskusie sme v Náruči spracovali (a v týchto dňoch doručili ministrovi práce, soc. vecí a rodiny) návrh na vznik a systematické využívanie centier komplexnej pomoci detským obetiam násilia a ich rodinám v slovenských podmienkach.
… od roku 2016 sme sa intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým venovali vzdelávaniu odborníkov pracujúcich s deťmi, aby pri svojej práci a v priamom kontakte s deťmi vedeli identifikovať deti ohrozené násilím. Viac ako 100 nami organizovaných vzdelávacích podujatí za ten čas absolvovali učitelia, lekári, pracovníci orgánov sociálnoprávnej ochrany, vyšetrovatelia, prokurátori či kolegovia z iných pomáhajúcich organizácií. Uvedomujeme si totiž, že najlepším „liekom“ na zníženie miery násilia páchaného na deťoch je prevencia a včasná pomoc deťom.
… do série vzdelávania realizovaného v rámci projektu môžeme zaradiť aj dve úspešné medzinárodné konferencie s názvom „Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac“, ktoré sme organizovali v r. 2017 a 2019. Záznamy príspevkov z oboch konferencií sú verejne dostupné na našom Youtubom kanále.
… od samotného počiatku projektu (dokonca ešte pred jeho štartom) smerovalo množstvo našich advokačných aktivít ku zmenám v legislatíve. Praktické skúsenosti s poskytovaním ambulantnej pomoci deťom v Detskom advokačnom centre Náruč ako aj poznatky zo zahraničia sme sa snažili preniesť aj do novely Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, na ktorej sme ako členovia pracovnej skupiny participovali v r. 2015 – 2018. Nesmierne náš tešila otvorenosť novým trendom i partnerský prístup MPSVR SR v tejto debate. Ešte väčším potešením je, že schválená novela tohto zákona a nadväzujúca vykonávacia vyhláška garantujú to, že od 1.1.2019 majú slovenské deti potrebujúce pomoc možnosť využívať bezplatné, štátom financované podporné a poradenské služby bez toho, aby museli byť umiestňované do pobytových zariadení sociálnoprávnej ochrany.
… vďaka tejto legislatívnej zmene od januára 2019 aj naše Detské advokačné centrum Náruč a Poradenské centrum Náruč Čadca pomáhajú deťom ohrozeným násilím a ich rodinám prostredníctvom vykonávania opatrení terénnou a ambulantnou formou plne hradenou štátom.
Vďaka nadácia The VELUX Foundations za možnosť takýchto zmien, vďaka za 4,5 roka finančnej podpory s minimálnou administratívnou záťažou, vďaka za otvorenosť zmenám v projekte, ktoré si vyžiadal čas a meniaca sa situácia a vďaka za Vaše hrejivé slová uznania.
… sme presvedčení, že svetlo a čistý vzduch sa nám spolu s Vami podarilo priniesť do života nielen „našich“ náručovských, ale i mnohých ďalších slovenských detí, ktoré to potrebujú.
… a pokračujeme ďalej, lebo veci sa len rozbehli …
Miesto obrázkov: pokiaľ máte ešte 9 minút čas, tak slovensko – anglický film o našom projekte nájdete TU.