Maľovanie detských izbičiek s ITkrajom
Izbičky v našom Detskom krízovom centre Náruč maľujeme každé dva roky … a, verte priatelia, že vždy je to práca viac ako potrebná 🙂
Sme vďační, že IT firmy zo žilinského klastra ITkraj sa nám rozhodli s touto fyzicky i logisticky pomerne náročnou akciou pomôcť – finančne aj dobrovoľnícky. Vďaka zamestnaneckej finančnej zbierke v sume 443 € sme mohli zakúpiť farby i všetok potrebný materiál na maľovanie. Vďaka dobrovoľníckej pomoci sme po potrebných vysprávkach zase spoločne zvládli napenetrovať a vymaľovať steny vo všetkých 4 detských izbičkách.
Nový šat sa ušiel aj stenám jedálne spojenej s kuchyňou a taktiež chodbe, z ktorej sa do detských izieb vchádza. Dokonale vyumývané skrine, skrinky, písacie stolíky a poličky následne osadili šikovní “ajťáci a ajťčáky” na svoje miesta… a izbičky voňajúce čistotou už čakajú na deti, ktoré sa za pár dní vrátia z dvojtýždňového tábora na Orave.
Vysokorýchlostný výkon všetkých zapojených “makačov” umožnil aj pôvodne neplánované (ale taktiež potrebné) vymaľovanie spoločenskej miestnosti – obývačky profesionálnym pánom maliarom, ktorého nám zabezpečil ITkraj.
Ďakujeme Vám, IT priatelia, za finančnú, fyzickú a morálnu pomoc! S Vami sme to zvládli doslova hravo 🙂
príprava na maľovanie osadzovanie nábytku hotovo!
prípravná fáza 🙂 maľovanie, čistenie – makači z KROSu final stav
čistenie nábytkov maľujeme hotovo! vysťahované izbičky v spoločenskej miestnosti … ale aj tá už má maľovanie za sebou 🙂
Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa zdôveruje o násilí
Deti potrebujú pre svoj zdravý vývin láskyplné a bezpečné prostredie. Žiaľ, život mnohých detí je poznačený zážitkami násilia. Násilie môže mať rôzne podoby, môže byť zjavné alebo dobre maskované, mätúce pre obete a skryté pohľadom ľudí z okolia dieťaťa. Prehovoriť o násilí nebýva z rôznych dôvodov pre obete ľahké. Rozhovor o násilí však môže byť náročnou výzvou aj pre poslucháčov. Ak nie sú na takúto situáciu pripravení, môžu zostať zaskočení a bezradní. Práve preto sme sa v Náruči rozhodli natočiť krátky, 7-minutový filmový návod ako si s touto neľahkou situáciou poradiť: AKO VIESŤ ROZHOVOR S DIEŤAŤOM, KTORÉ SA ZDôVERUJE O NÁSILÍ. (pre zhliadnutie filmu kliknite na oranžový názov)
K filmu pripájame aj autorský text Doc. ThDr. Mgr. Slávky Karkoškovej, PhD., ktorého cieľom je priblížiť dospelým základné zásady, ako si počínať v rozhovore s dieťaťom, ktoré sa im pokúša zdôveriť o zážitkoch násilia:
Správna reakcia dospelých môže dieťaťu poskytnúť prvotnú úľavu a otvoriť mu bránu k ďalšej pomoci. A naopak, ak v tejto situácii dospelí zlyhajú, môžu dieťaťu spôsobiť druhotnú ujmu, ktorá už beztak trpiacemu dieťaťu ešte viac priťaží.
Zachovajte pokoj a majte svoje emócie pod kontrolou
Informácia o násilí na dieťati vo vás môže vyvolať celé spektrum emócií, niekedy aj veľmi intenzívnych a rozporuplných, najmä ak je z páchania násilia podozrivá osoba, ktorú poznáte a doteraz ste ju vnímali v pozitívnom svetle. Môžete sa napríklad pristihnúť pri tom, že sa cítite informáciou prekvapení, zarazení. Možno pocítite zneistenie z toho, aký postoj zaujmete pri ďalšom kontakte s podozrivou osobou. Alebo vás môže zaplaviť aj zahanbenie z toho, že ste dosiaľ danú osobu „neprekukli“ a nejakým spôsobom nezabránili násiliu na dieťati skôr, než k nemu došlo. Môžete pociťovať rozochvenie a obavu z toho, aby ste sa pred dieťaťom nezatvárili a nevyjadrili nejako nevhodne a zraňujúco. Predstava, že dieťa vskutku zažilo násilie, ktoré popisuje, vás môže napĺňať zmesou hnevu a smútku. Hnevu na to, že sa podozrivá osoba vôbec mohla k dieťaťu správať takto násilne či zneužívajúco. A smútku nad tým, že dieťa vôbec čomusi takému muselo v živote čeliť a ešte mu zrejme dlho potrvá, kým sa z takýchto zážitkov zotaví. Možno sa prichytíte aj pri sebaľútosti v súvislosti s tým, že ste mali celkom inú predstavu o danom dni, a to čo ste sa práve dozvedeli na vás kladie zodpovednosť, s ktorou ste vopred nerátali.
Niet pochýb o tom, že situácia, v ktorej sa vám dieťa zdôveruje o násilí, je emočne náročná. Je však dôležité, aby ste svoje emócie mali pod kontrolou a neprejavovali ich spôsobom, ktorý by mohol byť pre dieťa zaťažujúci. Dieťaťu môže byť potrebné vysvetliť, že nie ono, ale téma násilia ako taká, je príčinou toho, ako sa cítite. Počas celého rozhovoru by ste mali udržiavať pokojný spôsob komunikácie, hovoriť pomaly, rozvážne. Je tiež potrebné zdržať sa akýchkoľvek nenávistných vyjadrení na adresu osoby, podozrivej zo spáchania násilia na dieťati; dieťa s ňou totiž okrem zážitkov násilia môže mať aj pozitívne zážitky a nemusí ju vnímať rýdzo negatívne.
Dôverujte dieťaťu a sústreďte sa na rozhovor s ním
Pokiaľ rozhovor na tému násilia dieťa započalo v rušnom prostredí, overte si, či mu to nevadí. Rešpektujte však, že môže mať dobré dôvody, prečo si na rozhovor zvolilo práve dané miesto. Počas rozhovoru nevykonávajte iné aktivity, ktoré by vás mohli rozptyľovať alebo ktoré by v dieťati mohli vzbudzovať dojem, že vám na ňom nezáleží alebo vás téma rozhovoru nezaujíma. Ak kvôli neodkladným povinnostiam nemôžete viesť rozhovor s dieťaťom v danej chvíli, vysvetlite to dieťaťu pokojným tónom a spôsobom, z ktorého bude zrejmé, že o zrealizovanie rozhovoru stojíte. Naplánujte rozhovor na čo najskorší možný termín, podľa možnosti ešte v tom istom dni. Inak dieťa môže stratiť motiváciu k rozhovoru.
Nevyšetrujte, nedohadujte sa, iba aktívne počúvajte
Dieťa môže mať toho veľa na srdci, ale nemusí si byť isté tým, či ste ochotní to počuť. Preto preň môže byť užitočné, ak ho budete v rozprávaní jemne pobádať otvorenými otázkami typu: „Môžeš mi o tom povedať viac?“ „Je ešte niečo, čo by si mi chcel/a povedať?“
Nepredpokladajte, že viete, čo má dieťa na mysli alebo čo chce povedať. Nič si nedomýšľajte a nevkladajte dieťaťu do úst slová, ktoré nepovedalo. Ak sú nejaké vyjadrenia dieťaťa nejasné, overte si, či ste im porozumeli správne. Spýtajte sa „rozumiem tomu správne, že… ?“
Bez ohľadu na to, či údajného páchateľa poznáte alebo nie, nestavajte sa do pozície vyšetrovateľa, nezisťujte o danej veci čo najviac podrobností a neoverujte si pravdivosť informácií. Ak by ste sa o to snažili v rozhovore s dieťaťom, môžete ho nielen poškodiť neodbornými postupmi, ale ho aj zradiť tým, že vystúpite z roly podpornej osoby. Nemusíte poznať všetky detaily, aby ste mohli vyhodnotiť, či z obsahu toho, čo dieťa hovorí, vyplýva dôvodné podozrenie, že na ňom vskutku bolo alebo je páchané násilie. Pokiaľ prípad nebol dosiaľ trestnoprávne riešený, na účely podania trestného oznámenia stačí mať základné informácie o tom, kto, čo, kedy a kde urobil. S informáciami, ktoré ste sa dozvedeli, sa v žiadnom prípade nesnažte konfrontovať údajného páchateľa. Mohli by ste tým ohroziť bezpečie dieťaťa a zároveň zmariť úspešnosť vyšetrovania.
Nevzbudzujte v dieťati pocity viny a nedôvery
Nie je namieste klásť dieťaťu otázky, ktoré sú v obsahu alebo spôsobe formulácie vlastne výčitkou. Ide napr. o otázky typu: Prečo si sa nebránil/a? Prečo si mi to nepovedal/a skôr? Hoci môže počínanie dieťaťa pred, počas alebo po zážitkoch násilia pôsobiť na prvý pohľad nelogicky, v konkrétnom životnom kontexte dieťaťa má plné opodstatnenie. Je výsledkom jedinečnej kombinácie vnútorných a vonkajších vplyvov, ktorým dieťa čelilo a/alebo čelí. Neposudzujte teda reakcie dieťaťa.
Zraňujúco pôsobia aj otázky, ktoré prezrádzajú, že dieťaťu neveríte (napr. Neklameš náhodou?)či komentáre, ktorými by ste sa zastávali údajného páchateľa (napr. Určite si si to len zle vysvetlil). Pamätajte, že páchateľom násilia na dieťati môže byť aj osoba, ktorá sa tak v našich očiach vôbec nejaví. Môžete si ctiť princíp prezumpcie neviny, rovnako dôležité je však rešpektovať aj princíp prezumpcie statusu obete.
S pocitmi viny a zahanbenia môže dieťa už vstupovať do rozhovoru s dospelým. Takéto pocity bývajú často výsledkom manipulácii, ktorým mohlo byť dieťa zo strany páchateľa násilia vystavené. Ubezpečte dieťa, že za násilie je vždy zodpovedný páchateľ a nie obeť.
Oceňte odvahu dieťaťa a ubezpečte ho, že je správne, že o násilí prehovorilo
Ak je násilie skryté, sotva možno zabrániť jeho pokračovaniu a podniknúť kroky smerujúce k zmierneniu alebo odstráneniu spôsobených škôd. Preto treba dieťa ubezpečiť, že je správne, že o násilí prehovorilo a oceniť námahu, ktorú dieťa vynaložilo k tomuto neľahkému kroku.
Dieťa sa môže trápiť, že prezradením svojich zážitkov ublíži páchateľovi a/alebo ľuďom, ktorí majú s páchateľom pevný vzťah. V takomto prípade môže dieťaťu prospieť, ak sa mu vysvetlí, že ak v budúcnosti budú vyvodené sankcie voči páchateľovi, nie je to preto, čo povedalo, ale preto, čo urobil samotný páchateľ. Iných ľudí, ktorí by sa cítili zasiahnutí tým, že páchateľ nesie následky za svoje skutky, možno považovať za sekundárne obete. Primárna obeť nijako nemôže za to, že sa sekundárnym obetiam naruší ilúzia, ktorú si o osobe páchateľa možno vytvorili, alebo že sa im rozplynie naivné presvedčenie, že na násilie postačujú súkromné riešenia. Ak budú mať sekundárne obete ťažkosti vyrovnať sa s nepríjemnou realitou, majú možnosť vyhľadať laickú či odbornú pomoc.
Nedávajte dieťaťu sľuby, ktoré nemôžete dodržať
Na začiatku rozhovoru alebo v jeho priebehu od vás dieťa môže žiadať, aby obsah rozhovoru zostal len medzi vami dvoma. V takomto prípade je namieste vysvetliť dieťaťu, že existujú rôzne kategórie problémov; zatiaľ čo niektoré sa môžu prediskutovať a riešiť medzi štyrmi očami, iné vyžadujú konzultáciu s ďalšími odborníkmi alebo upovedomenie kompetentných osôb či inštitúcií.
Dieťaťu nesľubujte ani hladký a rýchly priebeh riešenia situácie, pretože to vopred nemožno odhadnúť.
Vysvetlite dieťaťu ďalšie kroky
Ak dieťaťu vysvetľujete, čo sa bude po Vašom rozhovore diať, uistite sa, že Vám rozumie. Objasnite názvy a účel inštitúcií, ktoré spomínate. Je vysoko pravdepodobné, že ich dieťa nepozná.
Ak si myslíte, že okrem polície alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, sa potrebujete o tom, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli, rozprávať ešte s niekým iným, napr. s riaditeľom školy, dajte o tom dieťaťu vedieť.
V prípade, že dieťa nikoho z rodičov neuviedlo ako údajného páchateľa násilia, bude potrebné informovať aj rodičov. Aj na toto by malo byť dieťa vopred pripravené.
Násilie na deťoch často zanecháva v obetiach pocit straty kontroly nad životom. Preto ak je dieťa plne informované o každom kroku, pomáha mu to prechádzať celým procesom s menším stresom a obnovovať pocit kontroly a bezpečia.
Vysvetlite dieťaťu, prečo môže byť potrebná odborná pomoc/sprevádzanie na dlhšiu dobu
To, že sa dieťa zdôverilo o zážitkoch násilia, je iba začiatok procesu riešenia problému a zotavovania sa z utŕžených rán na jeho psychike. Následky násilia môžu mať rôzne podoby (ako napr. prenasledujúce spomienky, stavy úzkosti, ťažkosti v sústredení, problémy vo vzťahoch) a nemusia odozrieť samovoľne. Čas sám o sebe rany na duši nevylieči. Dieťa sa môže trápiť tým, že nerozumie, prečo v určitých situáciách reaguje inak, než by si prialo a nedokáže svoje reakcie korigovať. Je preto potrebné mu vysvetliť, čo je to psychoterapia a ako môže byť preň užitočná. Taktiež aj prípadný trestno-právny proces môže pre dieťa predstavovať psychickú záťaž, ktorú s odbornou pomocou môže zvládať omnoho ľahšie.
O rozhovore urobte písomný záznam
Je dôležité aby ste s tým, čo ste sa dozvedeli zodpovedne naložili. Keďže rýchlo zabúdame, rozhovor s dieťaťom si čím skôr písomne zdokumentujte. Poznačte si miesto, dátum, čas a dĺžku rozhovoru, kto bol prítomný, okolnosti vedúce k rozhovoru, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli a čo ste sa ho pýtali.
Snažte sa o maximálnu presnosť; nič zámerne nevynechávajte ani nepopisujte inak, než v skutočnosti zaznelo. V zápise jasne odlíšte vyjadrenia dieťaťa od Vašich vlastných domnienok a názorov. Takýto písomný záznam môže byť významným dôkazom pri neskoršom objasňovaní prípadu.
Záznam o rozhovore vyhotovte aj vtedy, ak by ste mali dojem, že to, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli, nie je až tak závažné. Niekedy dieťa informácie o násilí dávkuje dospelému postupne, po kúskoch, kým sa neubezpečí, že daný dospelý ustojí celú pravdu. Okrem toho k porušovaniu práva dieťaťa na život bez násilia dochádza alebo sa schyľuje aj vtedy, ak o násilí zatiaľ chýbajú jasné indície. Páchaniu niektorých foriem násilia predchádza grooming dieťaťa, počas ktorého nemusia byť zámery páchateľa ešte zrejmé, ale dieťa už môže mať z dotyčnej osoby pocity strachu, nepokoja, zmätku alebo pociťovať emócie podobné zamilovaniu. Grooming môže tiež zahŕňať viac alebo menej výrazné porušenie kódexu profesionálneho správania sa voči detským klientom v inštitúciách.
Film i článok vznikli vďaka podpore Nadácie pre deti Slovenska z Nadačného fondu Deti v bezpečí poisťovne KOOPERATIVA.

Prezidentka udelila Ivanovi Leitmanovi, zakladateľovi Náruče, štátne vyznamenanie
Prezidentka Zuzana Čaputová udelila 27.6.2021 štátne vyznamenania 24 osobnostiam, medzi ktorými bol aj zakladateľ Náruče a jej dlhoročný výkonný riaditeľ – Ivan Leitman.
Ako bolo počas ceremónie povedané: “Ivan Leitman – psychológ, svoj život zasvätil práci s ohrozenými deťmi. Dlhé roky pôsobil v Diagnostickom centre pre dievčatá v Lietavskej Lúčke. Keď postrehol, že deti, ktoré boli týrané, zneužívané a zanedbávané, systém namiesto pomoci trestá, usiloval sa to zmeniť. V roku 1997 založil a až do roku 2021 viedol Náruč, ktorá deťom poskytuje komplexnú pomoc. Vybudoval aj Detské krízové centrum, Detské advokačné centrum a poradne pre obete domáceho násilia, ktoré už pomohli tisíckam detí a rodín ohrozených násilím. Pomáhal aj vzdelávať učiteľov a detských lekárov, aby rozpoznali signály, ktorými ohrozené deti dávajú najavo svoju ťažko zvládnuteľnú situáciu.”
Pribinov kríž III. triedy bol Ivanovi udelený za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky. V príhovore p. prezidentka uviedla, že vyznamenania si prevzali ľudia, ktorých práca robí náš život lepším, pestrejším a znesiteľnejším; ľudia, ktorých životy boli a sú pre všetkých inšpiráciou.
Ivan, gratulujeme! Tešíme sa z tejto pocty spolu s Tebou a ďakujeme za inšpiráciu!
Krátke video z udeľovanie vyznamenania si môžete pozrieť na našom facebookovom konte.
Valné zhromaždenie schválilo zmenu stanov, máme nového výkonného riaditeľa
Na zasadnutí valného zhromaždenia nášho občianskeho združenia sme schválili zmenu stanov zohľadňujúcich to, kam sa Náruč za posledné roky posunula.
V tretí júnový deň sa konalo valné zhromaždenie nášho občianskeho združenia. 18 z 26 členov bilancovalo činnosť Náruče a zmeny, ku ktorým sme za posledné roky dospeli prirodzeným vývojom (pozrite Aktuality, kde postupne zverejňujeme všetky novinky v našej činnosti).
Nedávna rezignácia Ivana Leitmana, zakladateľa a výkonného riaditeľa občianskeho združenia na post štatutára, “nové” pracovisko, ktoré sme v r. 2016 založili ako aj viaceré zmeny v práci detského krízového centra či oboch našich poradenských centier sa odrazili i v zmene našich stanov.
Valné zhromaždenie zvolilo i členov Správnej rady, ktorými sa na nasledujúce 5-ročné obdobie stali: Ing. Miroslava Bendžalová – predsedníčka, Mgr. Jana Braciníková, Mária Leitmanová, Mgr. Ivan Leitman, Mgr. Ľuboslava Kvasnicová, PaedDr. Melánia Španiová.
6-členná Správna rada Náruče zasadala ešte v ten istý deň a s účinnosťou od 3.6.2021 menovala do funkcie výkonného riaditeľa občianskeho združenia, ktorý je štatutárom Náruče, Mgr. Róberta Braciníka (Riaditeľa DKC Náruč).
Detské krízové centrum Náruč sa stalo ešte bezpečnejším útočiskom pre deti a rodiny
Naše Detské krízové centrum Náruč bolo otvorené v roku 2000. Zrekonštruovaná, nadstavená a zásadným spôsobom upravená budova bývalej školy a škôlky postavenej v 30-tych rokoch min. storočia, je odvtedy v nepretržitej 24/7 prevádzke. Za ten čas tu našlo útočisko a pomoc už takmer 700 detí a 70 rodičov. A hoci sa o vonkajšie i vnútorné priestory priebežne staráme s láskou a naozaj dôsledne, ukazovalo sa, že po viac ako 20 rokoch každodenného využívania je potrebné zrekonštruovať, upraviť a modernizovať oba vstupy do budovy, chodbu na prízemí a najmä nadväzujúce schodisko, ktoré prepája:
… prízemie, kde sa o.i. nachádzajú i dva bytíky, v ktorých s deťmi a ich rodičmi realizujeme špecializovaný pobytový program Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Tiež tu nájdete kanceláriu sociálnych pedagógov pracujúcich s rodinami počas celého dňa, ale i herňu-telocvičňu, sklad športových potrieb a hračiek, sklad oblečenia, kúpeľňu s práčovňou …
… tzv. stredný trakt – teda 1. nadzemné podlažie, kde sa okrem kancelárií uja riaditeľa, 2 sociálnych pracovníčok a 2 psychologičiek nachádza i špeciálne upravená terapeutická a výsluchová miestnosť. A prozaicky dodávame že i: veľmi potrebná a všetkými hojne využívaná kancelária ekonomického úseku, taktiež spoločenská miestnosť, kde realizujeme vzdelávania a väčšie stretnutia, ale aj náš Náručovský archív,
… obytný priestor v podkroví určený pre 10 z celkovo 18 detí, ktoré u nás nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc. Sú tu detské izbičky, kuchyňa s jedálňou, spoločenská miestnosť, kúpeľne a toalety … ale i miestnosť pre vychovávateľov, izbička pre prípadne choré deti či sklad prádla.
Odhadujeme, že po schodisku a dolnej chodbe sa denne prejde minimálne 120-krát! Tak si to vynásobte 365 dňami v roku a 21 rokmi … blížime sa k miliónu použití, prejdení 🙂
Najmä vďaka pochopeniu, dôvere a štedrej finančnej podpore UniCredit Foundation v hodnote 15 000€, mohli sme tieto priestory kompletne zrekonštruovať. Na modernizácii a skrášľovaní opravených priestorov sa finančne podieľali i viacerí súkromní darcovia. ĎAKUJEME Vám všetkým!
… pozrite sa, ako sa Náruč stala ešte bezpečnejším, krajším a modernejším dočasným domovom pre deti a rodiny, ktorým pomáhame:
Čím sme žili a ako sa nám darilo v roku 2020
Detailné informácie o činnosti i hospodárení nášho občianskeho združenia v predchádzajúcom roku nájdete vo Výročnej správe za rok 2020
Viac ako 3200 účastníkov nášho vzdelávania bude vedieť lepšie identifikovať prípadný grooming
Od decembra 2020 do konca marca 2021 sme v téme groomingu postupne preškolili viac ako 3200 zamestnancov centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. Ak ste sa ešte nestretli s pojmom grooming, alebo si neviete predstaviť, čo sú to tie centrá pre deti a rodiny, nevadí – čítajte ďalej – postupne objasníme 🙂
Centrá pre deti a rodiny (CDR) sú zariadenia, ktoré pobytovou, terénnou alebo ambulantnou formou zabezpečujú výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku v zmysle Zákona č. 305/2005 Z. z. (jedná sa o bývalé detské domovy, liečebno-výchovné sanatória, krízové strediská pre deti či resocializačné centrá).
Aj Náruč prevádzkuje tri centrá pre deti a rodiny: v Detskom krízovom centre Náruč už viac ako 20 rokov poskytujeme pomoc a odbornú starostlivosť pobytovou formou deťom, ktoré boli zneužívané, týrané či zanedbávané. V Detskom advokačnom centre Náruč zase pomáhame ambulantnou formou tým deťom, ktoré sa stali, alebo je podozrenie že sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a fyzického týrania, no pritom nie sú priamo vo svojej rodine ohrozené a tak z nej nemusia byť vyňaté. Ešte jedno naše pracovisko je CDR-kom: Poradenské centrum Náruč Čadca, kde zároveň poskytujeme aj špecializované sociálne poradenstvo dospelým obetiam domáceho násilia.
Práve táto naša dlhodobá špecializácia a skúsenosť nás minulý rok priviedla na myšlienku vytvoriť pre odborníkov pracujúcich s deťmi nové vzdelávanie – témou, obsahom i formou. Vybrali sme si a v spolupráci s Mgr. ThDr. Slávkou Karkoškovou, PhD., sme vytvorili dištančné e-vzdelávanie v téme GROOMINGu, ktorý je na Slovensku pomerne neznámym fenoménom. Nie je jednoduché vysvetliť, čo to grooming vôbec je. Už len preto, že pre anglické slovo „grooming“ nemáme v slovenčine jednoslovný ekvivalent. Sloveso „groom“ prekladáme ako „pripraviť na špecifickú pozíciu alebo účel“ či „pripraviť na budúcu rolu alebo funkciu“.
Profesionáli pracujúci s deťmi žijúcimi v CDR či s deťmi, ktorým CDR poskytuje pomoc ambulantnou alebo terénnou formou sa s groomingom môžu stretnúť pomerne často, no nevedia o tom, pretože je veľký problém s jeho identifikáciou!
Grooming totiž znamená, že zneužívateľ si „pripravuje“ dieťa, rodinu, komunitu tak, aby mohol sexuálne zneužívanie realizovať. Svojim správaním si vytvára také podmienky, aby bol pre dieťa či jeho okolie dôveryhodný a mohol nepozorovane páchať sexuálne zneužívanie bez zjavného rizika odhalenia.
Grooming je zaujímavý fenomén. Nejde totiž o správanie trestné, agresívne či bezprostredne ohrozujúce. Naopak, nezriedka je to správanie priateľské, starostlivé, prívetivé, nápomocné. Grooming prebieha mnohými spôsobmi, využíva pestrú škálu metód. Možno pri ňom identifikovať rôzne fázy: od nadviazania kontaktu, budovania dôvery až po uskutočnenie zneužívania. Groomeri využívajú on-line prostredie ale i priamy osobný kontakt.
Naši kolegovia z CDR, ktorí sa po celom Slovensku starajú o tisícky detí, majú po absolvovaní 2-4 hodinového vzdelávania podstatne väčšiu šancu, že dokážu prípadný grooming rozpoznať, dokážu „vytušiť“ hroziace nebezpečenstvo a včas zasiahnuť.
Tešia nás nielen počty preškolených a lepšie informovaných profesionálov: 476 sociálnych pracovníkov, 260 psychológov, 954 vychovávateľov a 970 pomocných vychovávateľov či 453 profesionálnych náhradných rodičov.
Tešia nás najmä spätné väzby od samotných účastníkov, ktorí absolvované vzdelávanie vnímali ako užitočné, inšpiratívne, poučné, praktické, oči otvárajúce… Väčšina absolventov hodnotila, že vo vzdelávaní ponúknuté podnety na sebareflexiu im pomohli lepšie porozumieť, že každý môže byť voči groomingu/manipulácii zraniteľný. Celkovo považovali toto online vzdelávanie za užitočné nielen pre ich pracovný, ale i osobný život.
Viac o fenoméne groomingu sa môžete dozvedieť v článkoch na našom webe alebo, ak ste profesionál pracujúci s deťmi, tak aj priamo v rámci nášho vzdelávania, na ktoré sa môžete prihlásiť TU. Vzdelávanie nie je kvôli citlivosti témy verejne dostupné.
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie či traumu, sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu
Agresia a hnev sú bežnými ľudskými emóciami, len ich treba vhodným spôsobom vyjadriť a regulovať, nie potláčať, zadržiavať.
Deti, ktoré si prešli domácim násilím, často prežívajú veľa hnevu, frustrácie a chaosu, ktorý môžu obrátiť voči sebe alebo voči druhým. Či už slovne alebo činmi nadávkami, výbuchmi hnevu, bitím …
Deti neraz preberajú vzorce správania od násilníka, a tie následne prejavujú voči tomu druhému rodičovi, ktorý je obeťou domáceho násilia. Nie je výnimkou, že dieťa, ktoré bolo na prvý pohľad pokojné, poslušné, začne po tom, ako sa dostane do bezpečného prostredia, svoje vnútorné pocity dávať najavo a správa sa agresívne. Pre jeho okolie je toto správanie mätúce, neočakávané, akoby nedávalo zmysel. Faktom však je, že až v bezpečí si dieťa môže dovoliť prejaviť aj tieto emócie bez strachu. Niekedy sa u dieťaťa môže rozvinúť aj posttraumatická stresová porucha – vtedy môže byť agresia výsledkom prehrávania svojej traumatickej minulosti.
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie a traumu sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu!
Zopár rád pre rodičov, dospelých, ktorí sa o deti starajú, čo s tým:
- Nezabúdajte, že ste pre svoje dieťa vzorom – ako vy reagujete, keď ste nahnevaní?
- Je dobré ak ostanete pokojný – predýchajte sa, zmapujte svoje pocity a až potom reagujte na dieťa.
- Pomenujte dieťaťu pocity, ktoré asi prežíva a dovoľte mu vhodným spôsobom vyjadriť svoj hnev napr. kopnutím do vankúša, trhaním papiera, vykričaním sa… Je dôležité, aby ste aj v týchto chvíľach tu boli pre dieťa, aby sa mohlo v bezpečí a s Vašou podporou „vyzúriť“.
- Preventívne s dieťaťom vykonávajte pohybové aktivity, spoločné hry, dychové či relaxačné cvičenia.
Ak veľký hnev neustupuje, vyhľadajte odborníka!
Ešte jeden malý tip na záver: keď hnev pominie a dieťa je pokojné, kľudné, otvorené k rozhovoru, skúste ho vyzvať, aby pomenovalo 5 vecí, ktoré ho upokojujú, resp. mu pomáhajú upokojiť sa. Spoločne potom môžete tieto veci popísať či nakresliť a nechať obrázok s tipmi na viditeľnom mieste v detskej izbe – vytvoríte si tak pomôcku do budúcnosti ????

Uplynul rok, ktorý nás všeličo naučil
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.
… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.
Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc.
Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.
Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”
zásoba rúšok dorazila on-line vzdelávanie pobyty v prírode liečia naše nové vozidlo 🙂 spomienka na letný tábor z terapeutickej činnosti rekonštruovaný bytík prvá on-line porada DKC tvoríme pred Vianocami
Revitalizácia služieb Poradenského centra Náruč Žilina bola úspešná
Keď sme v marci 2017 začali s revitalizáciou služieb nášho Poradenského centra Náruč Žilina, išlo nám najmä o zviditeľnenie širokej škály bezplatnej pomoci, ktoré poskytujeme obetiam domáceho násilia. Naším cieľom bolo poskytnúť špecializované sociálne, psychologické a právne poradenstvo širšiemu okruhu ľudí, ktorí to potrebujú. Poradenstvo je prioritne zamerané na vyriešenie krízovej situácie klientky/klienta, no v prípade potreby následne dlhodobo a intenzívne pracujeme s našimi klientmi na ich navrátení do bežného života.
Čo sa nám teda podarilo za posledné štyri roky v Poradenskom centre Náruč Žilina?
Naše poradenské služby v rokoch 2017 – 2020 využilo 1 516 klientok/klientov, z toho 441 novo zaevidovaných. Spolu sme poskytli 11 715 konzultácií.
Násilie môže zanechať závažné negatívne dopady na fyzickom aj duševnom zdraví detí, pričom tieto môžu pretrvávať po celý život. Aj preto patrí prevencia násilia dlhodobo ku kľúčovým programom našej organizácie. V spolupráci so školami sme na území žilinského regiónu absolvovali sériu preventívnych programov a aktivít zameraných na predchádzanie násilia páchaného na deťoch a v rodinách s názvom „Kým nie je neskoro“. Prostredníctvom interaktívnych aktivít deti získali informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Prevencií sa zúčastnilo viac ako 460 žiakov základných a stredných škôl.
V spolupráci so žilinskými materskými školami sme v roku 2018 rozbehli projekt „Bezpečne od útleho veku“. Vytvorili sme manuál novej, vlastnej prevencie sexuálneho násilia pre deti vo veku tri až šesť rokov navštevujúce materské školy. Preventívny program prebieha formou bábkového divadla a za pomoci maňušiek. Pilotne sa projektu zúčastnilo takmer 50 detí, pričom v nasledujúcich rokoch pre veľký záujem žilinských materských škôl máme v pláne program realizovať vo väčšom rozsahu – musia to však dovoľovať protipandemické opatrenia 🙂
V spolupráci s Materským centrom Nezábudka sme formou tvorivých aktivít zameraných na elimináciu násilia v rodinách uskutočnili workshop pre deti s matkami „Záhrada pocitov“. Projekt sme zavŕšili odbornými prednáškami pre obyvateľov Žiliny, kde sme hovorili o možnostiach, ako sa chrániť, ako postupovať a kde vyhľadať služby pomoci pre obete násilia.
V Poradenskom centre Náruč Žilina realizujeme aj program Ja a mama, ktorého cieľom je pomôcť matke a dieťaťu pomenovať a riešiť problémy ich vzájomného vzťahu, budovať ho a posilňovať.
Vďaka finančnej podpore Nadácie J&T sa nám v roku 2019 v rámci projektu „Náruč pre rodiny ohrozené násilím“ podarilo od apríla získať nové, lepšie dostupné a moderné priestory v Žiline na Mariánskom námestí, vďaka čomu sme mohli naše služby rozšíriť o nové formy pomoci – skupinové podporné stretnutia pre klientov našej poradne a ich deti. Na podporných rodinných skupinách vytvárame priestor pre nadväzovanie nových priateľstiev, bezpečné vzťahy, stretávanie sa s rovesníkmi s podobnými osudmi, rozvoj a nadobúdanie sociálnych zručností či sebavedomia. Zároveň sme pracovisko vybavili aj pieskoviskom a figúrkami určenými k Sandplay terapii, čo je hrová forma terapie nielen pre deti, ale aj dospelých, vhodná na spracovanie traumy ako následku prežitého násilia v prípade, ak má klient ťažkosti vyjadriť svoje trápenie verbálne.
Bezplatné sociálne, psychologické a právne poradenstvo môžeme obetiam násilia poskytovať vďaka príspevkom Žilinského samosprávneho kraja a Mesta Žilina. Sme vďační, že od roku 2019 nám systematicky pomáha aj Nadácia J&T a to pokrytím prenájmu a základnej prevádzky moderných a väčších poradenských priestorov na Mariánskom námestí.
