Konferencia: 20. 10. 2022 – rezervujte si termín!

Ako sme už minulý rok avizovali, Náruč v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom organizuje medzinárodnú odbornú konferenciu zameranú na prezentovanie najnovších poznatkov a trendov v práci s deťmi a rodinami ohrozenými násilím s názvom: Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.

Konferencia sa uskutoční vo štvrtok 20. októbra 2022 v Žiline.

Program, organizačné detaily i pokyny k prihlasovaniu zverejníme neskôr, ale už teraz si môžete rezervovať termín vo Vaších kalendároch 😉

Tešíme sa na stretnutie a veríme, že sa budeme môcť v plnom počte očakávaných cca 120 účastníkov stretnúť po troch rokoch osobne. Konferencia má totiž okrem prezentovania nových informácií, poznatkov či praktických inšpirácií zo Slovenska a Čiech i ašpiráciu vytvárať priestor na osobné stretnutia, sieťovanie a vzájomné zdieľanie sa profesionálov pracujúcich s deťmi.

Záznamy príspevkov z predchádzajúcich dvoch konferencií nájdete na našom webe. Pre zobrazenie videí z roku 2019 klik TU. To najzaujímavejšie z našej prvej konferencie konanej v roku 2017 nájdete zase TU.

Ako má postupovať pedagóg, keď sa dozvie o násilí páchanom na dieťati v mimoškolskom prostredí?

Deti trávia v škole veľa času a tak sa občas stáva, že sa so svojim trápením zdôveria učiteľovi, školskej psychologičke alebo inému pracovníkovi školy. Ako postupovať, keď sa od dieťaťa v škole dozvieme, že sa stalo obeťou násilia?

Školská inšpekcia jednotný postup neupravuje, učitelia sú často ponechaní na svoje znalosti, či intuíciu. Nachádzajú sa teda v neľahkej situácii, pretože sami musia zvažovať postupy, ako pomôcť dieťaťu a zároveň nepoškodiť niekoho iného. Vynára sa tu množstvo logických otázok:

  • Čo robiť ďalej?
  • Ktoré inštitúcie a osoby kontaktovať?  A kto do procesu pomoci môže a má vstupovať?
  • Aké právne predpisy tento postup upravujú?

Aby sme pomohli žilinským deťom a najmä ich pedagógom zorientovať sa v tejto neľahkej situácii, vytvorili sme v spolupráci s odborníkmi z Mestského úradu Žilina a pedagogickými i odbornými zamestnancami základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Žilina pracovnú skupinu, ktorá sa téme venovala.

Dospeli sme k spoločnému záveru: učiteľom na deťoch a ich bezpečí v škole aj mimo školy záleží, ale ak má pedagóg riešiť situáciu násilia páchaného na dieťati, je nevyhnutné, aby na to nebol sám!

Zrodil sa preto nápad vytvoriť na školách tzv. CAN hliadky1 – akoby alternatívu požiarnej hliadky, ktorá zasahuje vtedy, ak je to potrebné. Táto skupina pedagogických a odborných zamestnancov v škole spoločne pracuje pri identifikácii podozrenia násilia na dieťati a je pripravená pomôcť deťom zažívajúcim násilie od blízkych osôb.  

Ako pomôcku pre CAN hliadky na školách sme v spolupráci s odborníkmi v pracovnej skupine vytvorili:

Praktický manuál STRUČNE a PREHĽADNE sumarizuje dôležité informácie o násilí páchanom na dieťati a možnostiach jeho riešenia. Obsahuje opis a praktické postupy činnosti CAN hliadky vrátane odporúčaní na jej oficiálne fungovanie v rámci školy.  Prehľadný algoritmus na vyhodnocovanie podozrenia z násilia páchaného na dieťati dáva praktický a jednoduchý návod ako signály o ohrození riešiť.

V deviatich prílohách sú spracované „návody“, ako:

  • identifikovať podozrenie z násilia,
  • vyhodnotiť možné príznaky v správaní dieťaťa nasvedčujúce o násilí,
  • postupovať pri podávaní podnetov na orgán SPODaSK či trestného oznámenia na políciu
  • z hľadiska slovenského práva postupovať, ak máme v škole podozrenie na násilie páchané na dieťati,

ale aj informácie o tom, ktoré inštitúcie a akú úlohu hrajú v riešení problematiky násilia na deťoch. Jedna z príloh sa venuje najčastejším mýtom a obavám, s ktorými sa pri násilí na deťoch môžeme stretnúť  (vrátane ich vysvetlenia za účelom uvedenia vecí na pravú mieru).

V neposlednom rade je tu aj adresár inštitúcií, ktoré môžu byť nápomocné pedagógom alebo deťom v Žiline a okolí, pri riešení tejto neľahkej situácie.

Aktuálne sa manuál využíva CAN hliadkami pôsobiacimi na základných školách, ktorých zriaďovateľom je Mesto Žilina.

Sme presvedčení, že zriadenie a činnosť CAN hliadok na základných školách je prínosom pre deti i učiteľov (či vedenie školy) a verím, že postupne budú aj ďalšie (i stredné) školy zavádzať tento jednoduchý, no pritom veľmi nápomocný a účinný nástroj.

Keďže sa ako jediná organizácia v Žilinskom kraji špecializujeme na pomoc detským obetiam násilia, Náruč iniciuje a metodicky zastrešuje aj stretnutia členov CAN hliadok z jednotlivých škôl, aby sme spoločnými silami deťom pomáhali kvalitnejšie a efektívnejšie a učitelia „v tom neostávali sami“. V našom Detskom advokačnom centre Náruč, ktoré sa nachádza na žilinskom sídlisku Vlčince, vieme tiež deťom ohrozeným násilím a ich rodinám následne poskytovať bezplatnú psychologickú, sociálnu a právu pomoc a poradenstvo.

 pozn.: 1 Syndróm CAN (Child Abuse & Neglect) = syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa

stretnutie žilinských CAN hliadok v Náruči, 25.05.2022

Rok 2021 v Náruči

Akým bol rok 2021 pre Náruč? Ako pre všetkých, tak i pre nás sa niesol v znamení boja s pandémiou. Oproti roku predchádzajúcemu sme však už boli viac pripravení, smelší, sily sa vyrovnali… To bolo vidieť i na zvýšenom počte klientov, ktorí navštívili naše Poradenské centrá Náruč Žilina a Čadca i na charaktere práce ostatných pracovísk, kde sme sa snažili dostať našu prácu čo najviac do normálu. Na tomto mieste chcem oceniť odvahu a nasadenie mojich kolegýň a kolegov z detského krízového centra, ktorí sa obetavo a opakovane starali o deti s ochorením na COVID-19.

Jednou z významných aktivít, ktoré sa nám podarili aj napriek pandémii, bolo pokračovanie spolupráce so žilinskými učiteľmi a školskými psychológmi, kde sme do úspešného konca priviedli Manuál pre riešenie podozrenia z násilia na deťoch, ktorý si kladie za cieľ byť pomocníkom pre školy pri riešení podozrenia z násilia páchaného na deťoch mimo školského prostredia. Okrem samotného materiálu si najviac ceníme vznikajúcu sieť angažovaných pedagógov a odborných pracovníkov pôsobiacich na základných školách, ktorým nie je ľahostajná téma ochrany detí pred násilím.

Už tradične detailná Výročná správa o činnosti a hospodárení Náruče za rok 2021 uzrela svetlo sveta v čase, kedy je celý svet zasiahnutý vojnou na Ukrajine. Ako to už v takýchto ťažkých časoch býva, sme svedkami nielen ľudských tragédií a utrpenia, ale našťastie máme možnosť vnímať okolo seba aj narastajúcu vlnu solidarity, nezištnej pomoci a ľudskosti. Ani naša organizácia, ktorá tento rok oslávi štvrťstoročie svojej činnosti a dá sa povedať, že i zápasu za práva utláčaných a zranených, by nedokázala tento boj úspešne bojovať bez podpory a solidarity ľudí, ktorí sú našimi priaznivcami, podporovateľmi či sympatizantami. Preto chcem poďakovať Vám, ktorí kráčate s nami po tejto ceste a rôznou formou nás podporujete v našich snahách za život detí bez násilia. Ďakujeme!

                                                                Mgr. Róbert Braciník                                                                  Výkonný riaditeľ občianskeho združenia

Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty

Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.

Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.

Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.

Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.

Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.

Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1

– – –

K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:

Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.

Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2

Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).

Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.

Výmena skúseností – práca s celou rodinou je zmysluplná

Je to už viac ako 3 roky, odkedy naše Detské krízové centrum Náruč spustilo nový špecializovaný pobytový program s názvom „Aby deti nemuseli odísť z rodiny.“  Základným poslaním tohto inovatívneho programu je prostredníctvom intenzívnej práce s celou rodinou predchádzať vynímaniu detí z biologických rodín a napomôcť rodičom vytvoriť pre deti optimálne podmienky pre ich zdravý, harmonický vývin. Počas uplynulých troch rokov sme detailne rozpracovali metodiku programu, pracovné postupy, podarilo sa nám prekonať množstvo praktických prekážok. Aby sme “naším rodinám” dokázali poskytovať čo najlepšiu starostlivosť, snažíme sa vo svojej práci neustále zdokonaľovať, rozširovať obzor poznatkov a získavať nové inšpirácie.

Pociťovali sme potrebu vzájomne sa podeliť o naše skúsenosti s realizáciou programu aj s ostatnými zariadeniami, ktoré sa zameriavajú na prácu s rodinou. Z tohto dôvodu  sme posledný marcový deň zorganizovali pracovné stretnutie centier pre deti a rodiny z celého Slovenska, ktoré realizujú programy zamerané na výkon opatrení pobytovou formou pre dieťa spoločne s rodičom (podľa §47 ods. 5 Zákona 305/2005 Z.z.). Stretnutia sa zúčastnilo celkovo 20 pracovníkov CDR z celého Slovenska. Svojou účasťou nás potešili pracovníci  CDR Snina,  CDR Košice – Uralská, CDR Veľké Kapušany, CDR Repuls Bratislava, CDR Dobšiná, CDR Zlatovce, CDR Bytča a  CDR Lipt. Hrádok. Nosnou tému pracovného stretnutia bola vzájomná výmena skúseností a informácií, ktoré súvisia s realizáciou programu. V doobedných hodinách prezentovali svoj program DKC Náruč, CDR Veľké Kapušany, CDR Snina a CDR Bytča. V rámci prestávky sa mohli účastníci oboznámiť s priestormi DKC Náruč. V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. V rámci záverečnej diskusie mohli všetci účastníci zdieľať svoje skúsenosti pri realizácii pobytových programov a spoločne sme identifikovali najväčšie výzvy a úskalia v práci s rodinami v pobytových zariadeniach.

Všetci účastníci sa zhodli na tom, že realizácia pobytového programu pre deti spolu s rodičom v CDR predstavuje významný prínos a inovatívny prístup v práci s rodinou v rámci vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a že má zmysel v týchto programoch pokračovať a naďalej zdokonaľovať metódy práce v prospech ohrozených detí.

Tešíme sa na podobné stretnutia aj v budúcnosti 🙂

Mám ostať s násilným partnerom kvôli deťom?

Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi?

Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné a nezriedka aj trvalé následky na tele i na duši. To platí aj pre prípad, že dieťa nie je priamou obeťou násilia, ale „len“ svedkom násilia v rodine.

U detí, ktoré zažívali fyzické alebo sexuálne násilie je vyššie riziko, že budú trpieť úzkosťami, depresiami, pokusmi o samovraždu, nočnými morami a poruchami spánku, je u nich vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog a alkoholu. Existuje u nich vyššie riziko výskytu fyzických ochorení ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina a iné. Je u nich i vyššia pravdepodobnosť výskytu sexuálne rizikového správania. V sociálnej oblasti môžu mať častejšie problém ukončiť školskú dochádzku, nájsť a udržať si zamestnanie. Môže dochádzať aj k opakovaniu násilného správania voči svojim deťom/partnerkám/partnerom.1

Veľmi podobná situácia nastáva aj vtedy, ak sú deti „len“ svedkami násilia, ktoré sa deje na ich rodičovi. Môžu sa cítiť nahnevané, vinné, neisté, osamelé, vystrašené, bezmocné alebo zmätené. Môžu mať ambivalentné, protikladné pocity voči obom rodičom. Často mávajú deti obrovský strach o milovanú osobu, často sa trápia pocitmi viny, že jej nepomohli, že „niečo neurobili“ alebo v snahe rodiča ochrániť sa samé vystavujú násiliu. Môžu sa u nich objavovať rovnaké následky ako u detí, ktoré sú priamymi obeťami násilia.

Deti sú závislé od konania či nekonania svojich rodičov. Často nemajú samé kapacitu, ani možnosti násilnú situáciu riešiť a preto sú odkázané na to, aby situáciu násilia v rodine riešil rodič. Ale niekedy aj rodič sám je ustráchaný, vyčerpaný, zmätený a nevie či nemôže násilie v rodine riešiť…

Vyzývame preto všetkých dospelých, ktorí vedia o tom, že dieťa trpí násilím, aby sa nebáli podať dieťaťu alebo jeho nenásilnému rodičovi pomocnú ruku!

Ako môžete pomôcť:

  • môžete sa obrátiť na políciu, či orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (tie bývajú na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny). Nemusíte chodiť osobne, na orgán SPO môžete zavolať, či poslať list (a to aj anonymne). Rovnako môžete poslať list aj na políciu.
  • môžete kontaktovať pomáhajúce organizácie, ktoré Vám poskytnú informácie ako situáciu možno riešiť, ako možno pomôcť nenásilnému rodičovi, či deťom – napríklad naše poradenské centrá Náruč alebo Detské advokačné centrum Náruč.

Je na nás dospelých, aby sme deti chránili!!! 

1pozri  napr.: https://childhub.org/sites/default/files/library/attachments/the_consequences_of_violence_28child_hub_review29.pdf

Ako hovoriť s deťmi o vojne – praktické návody

tentokrát len veľmi stručne …

Diskusia, ktorej sme sa zúčastnili, organizovaná IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže – záznam nájdete na našom FB z dňa 25.02.2022

… a tu praktická infografika od našich kolegov z pražského centra LOCIKA

Vojnový konflikt zásadne ovplyvňuje životy detí.

Násilie nie je riešenie – násilie je zlyhanie!

Sme v myšlienkach s ľuďmi na Ukrajine, predovšetkým však s deťmi, ktoré vojnovými a ozbrojenými konfliktami trpia nielen počas ich trvania, ale ovplyvňujú celý ich budúci život.

Správu z detailného výskumu o dopadoch ozbrojených konfliktov na úmrtnosť a vývoj deti zverejnené v auguste 2018 v prestížnom medicínskom časopise LANCET nájdete TU

Verejná výzva k poslancom a poslankyniam NR SR k voľbe komisára pre deti

Náruč sa ako člen Koalície pre deti pripája k verejnej výzve poslancom a poslankyniam Národnej rady SR ohľadom voľby komisára pre deti: Komisár pre deti – NIE POLITIK!

Plné znenie výzvy nájdete TU

venujte 2% z Vašich daní na pomoc deťom a rodinám ohrozeným násilím

všetky potrebné informácie a tlačivá nájdete TU