2023

ďakujeme a želáme Vám …

Hľadáme PSYCHOLÓGA

Hľadáme nového kolegu/ novú kolegyňu PSYCHOLÓGA / PSYCHOLOGIČKU na naše ambulantné pracovisko na Vlčincoch – Detské advokačné centrum Náruč

Inzerát v plnom znení nájdete na https://www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk/…/6e62266d-c494…

Viac o činnosti Detského advokačného centra Náruč na https://naruc.sk/detske-advokacne-centrum/

INICIATÍVA DETSTVO BEZ NÁSILIA

Násilie sa premieta do všetkých oblastí spoločenského i rodinného života a my musíme, bohužiaľ, konštatovať, že v našej spoločnosti je hlboko zakorenené. Prejavy násilia sú mnohými ľuďmi dokonca obdivované ako akési známky sily či vodcovstva hodného nasledovania.

Dnešná generácia rodičov bola vo veľkej miere vychovávaná aj za použitia fyzických trestov, či iných foriem násilia. Ich vedomie preživších im dnes dáva falošnú ilúziu o prospešnosti týchto postupov vo výchove. Aj keď sa mnohí pokúšajú vychovávať svoje deti inak, chýbajú im vzory, návody i podpora zo strany okolia. Cítia sa osamotení – ako tí, ktorí idú proti prúdu, vybočujú.

K náprave je potrebných niekoľko krokov:

V prvom rade treba prijať myšlienku, že násilie vo vzťahoch (a teda i vo vzťahoch k deťom) je nielen neprijateľné, ale zároveň je aj fenoménom, ktorý nemá pozitívny, ale skôr devastačný účinok na kvalitu daného vzťahu i na vývin jedinca, ktorý násilím trpí. (Fyzickými trestami a „sparťanskou výchovou” nevychovávame odolnejšie deti, ale ľudí, ktorí si svoje zranenia budú prenášať v dospelosti do ďalších vzťahov a pokračovať v násilnom konaní na svojich blízkych.) Následne treba ukazovať (rodičom) cestu, ako je možné zvládať rôzne výchovné výzvy a problémy použitím nenásilných foriem výchovy – ako byť konzistentný a zrozumiteľný vo výchove, zadávať hranice, uprednostňovať ocenenie pred trestami a podobne.

O násilí je zároveň potrebné viesť z úrovne štátu a jeho odborných orgánov informačnú kampaň, aby sa táto téma stala predmetom širokej diskusie a vyvolala pozornosť spoločnosti. Musí sa z toho stať verejná téma, ktorá už viac nebude ostávať ukrytá medzi štyrmi stenami, v súkromí rodiny. (Postoj, že každý rodič má právo vychovávať svoje deti takými výchovnými prostriedkami, aké uzná za vhodné, je v zásadnom rozpore s právnymi princípmi nášho štátu ukotvenými o.i. v Zákone č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v §30 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.) Taktiež je potrebné vytvoriť sieť poradenských inštitúcií. Tie budú na regionálnej úrovni pomáhať rodičom, ktorí chcú svoje deti vychovávať bez násilia, a to tak, aby našli včas účinnú pomoc a ochranu. Týmto spôsobom môže štát prispieť k šíreniu „kultúry nenásilia” v rodinách i v celej spoločnosti.

Zákaz fyzických trestov v EÚ (2022) – zdroj: https://www.reddit.com/media?url=https%3A%2F%2Fi.redd.it%2Ft8tl7q4s8z081.png

Vo svete existuje 65 krajín, ktoré úplne zakázali telesné tresty detí – v škole, rodine a kdekoľvek inde. Patria k nim aj štyria z našich susedov: Rakúsko (1989), Ukrajina (2004), Maďarsko (2005) a Poľsko (2010). V Českej republike, u nášho posledného suseda, je od 1. 6. 2023 spustená Iniciatíva Dětství bez násilí, ku ktorej sa týmto pridávame – aby aj deti na Slovensku mali právo prežiť detstvo bez násilia!

ČO CHCEME?

Chceme, aby aj Slovenská republika bola miestom, kde majú všetky deti právo na detstvo bez násilia. Aby v rodine ani nikde inde nebolo tolerované týranie, zanedbávanie, sexuálne zneužívanie či iné formy násilia vrátane telesných trestov. V súčasnosti to tak, bohužiaľ, nie je.

Preto chceme:

• Zaistiť plnenie medzinárodných štandardov medzirezortnej spolupráce pri riešení prípadov detí ohrozených násilím v celej Slovenskej republike najneskôr do roku 2030.
• Ukotviť neprijateľnosť telesných trestov v občianskom zákonníku a prihlásiť sa tak k myšlienke, že násilie medzi blízkymi osobami nemôžeme tolerovať v žiadnej podobe.
• Existenciu štátom garantovanej siete preventívnych a podporných služieb pre deti a ich blízkych tak, aby každá osoba zasiahnutá násilím našla včas účinnú podporu a pomoc.
• Podniknúť kroky k tomu, aby každý rodič v Slovenskej republike mal prístup k informáciám o tom, že aj mierne formy násilia negatívne ovplyvňujú vývoj detí a vzťahy v rodine a zároveň aj k podpore a informáciám o tom, ako vychovávať deti bez násilia.

Signatári:

• Centrum Slniečko, n.o.
• Náruč – Pomoc deťom v kríze
• Koalícia pre deti Slovensko, o.z.
• Nadácia pre deti Slovenska
• Centrum pre výskum etnicity a kultúry
• Linka detskej istoty, n.o.
• Návrat, o.z.
• Občianske združenie Prima
• Ipčko, o.z.
• Nezávislá platforma ObčSocioFórum, o.z.
• Liga za duševné zdravie
• Saleziáni Don Bosca – Slovenská provincia
• Inštitút dcér Márie Pomocnice
• Cesta von, o.z.
• Domka – Združenie saleziánskej mládeže
• Rada mládeže Slovenska
• Centrum sociálnych služieb KA,o.z
• MyMamy, o.z.
• Občianske združenie ŽENA V TIESNI
• LUNA, n.o.
• Občianske združenie Poradenské Centrum Nádej
• Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka, Linka detskej dôvery
• BUDÚCNOSŤ, n.o.
• ZDRUŽENIE STORM
• TENENET,o.z.
• Plamienok, n.o.
• Inštitút ľudských práv
• InkluCiTy, o.z.
• Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením
• DETSKÉ CENTRUM SLOVENSKO
• Centrum pre deti a rodiny Compass, n.o.
• Brána do života, o.z.
• EFETA
• Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie
• Občianske združenie DOMOV-DÚHA

PREČO je Slovenská republika povinná zabezpečiť DETSTVO BEZ NÁSILIA:

Slovenská republika ako krajina, ktorá ratifikovala Dohovor o právach dieťaťa, je v zmysle článku 19 Dohovoru o právach dieťaťa povinná prijať všetky potrebné zákonodarné, administratívne, sociálne a výchovné opatrenia pre ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania počas obdobia, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb. Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 20. 11. 1989. Dohovor u nás nadobudol platnosť 6. 2. 1991. V Zbierke zákonov SR bol uverejnený pod č. 104/1991.

Iniciatíva bola verejne predstavená 20.11.2023 na tlačovej konferencii v Bratislave.

2% pre MVO alebo rodičom na dôchodky?

Nakoľko je naše občianske združenie tiež jednou z 16 995 slovenských MIMOVLÁDOK, ktoré sú za rok 2022 prijímateľom 2% z dane, cítime potrebu verejne reagovať na tlačovú besedu ministra práce o plánovaných zmenách v rodičovskom dôchodku zo dňa 7.11.2023.

Vychádzame z vyjadrení publikovaných na oficiálnom spravodajskom portáli TASR:  „Rodičovský dôchodok v súčasnej podobe od budúceho roka skončí. Po novom bude možné rodičom pomáhať iba poukázaním časti zaplatenej dane z príjmu.” a „Konkrétne, deti budú môcť prispieť svojim rodičom z tých známych dvoch percent daní z príjmov fyzických osôb. Toto je naše rozhodnutie,” dodal minister.“ (zdroj: klik TU)

V médiách aj na sociálnych sieťach je už aktuálne k dispozícii množstvo overiteľných dát, že tento návrh „presmerovania“ 2% vlastným rodičom – dôchodcom na pokrytie rodičovského dôchodku zruinuje podstatnú časť mimovládneho sektora – najmä malé združenia, ktorých sú na Slovensku tisíce a ktoré robia veľa skvelej práce priamo v regiónoch a priamo pre ľudí. Tie totiž vďaka pár stovkám eur vedia zaplatiť najzákladanejšie prevádzkové náklady a ešte aj vykonávať konkrétnu činnosť v prospech detí, športovcov, onkologických pacientov, paradoxne i seniorov… Okrem ovplyvnených ľudských príbehov za nimi ostávajú i zachránené hrady, realizované folklórne, hasičské či športové podujatia, novovybudované hniezda záchrany pre nechcené novorodeniatka i modernizované zariadenia nemocníc a centier sociálnych služieb pre seniorov, zdravotne postihnutých či inak znevýhodnených občanov Slovenskej republiky.

… na toto všetko štát totiž nemá ani peniaze ani personálne kapacity. Absenciu štátu v mnohých prípadoch nahrádza práve aktívna (svoj)pomoc občanov tohto štátu združených v rôznych zákonmi akceptovaných zoskupeniach, zjednodušene – v mimovládkach.

My, po 25 rokoch činnosti už medzi malé mimovládky nepatríme, ale začínali sme tiež ako malé občianske združenie nadšencov – profesionálov cítiacich potrebu zmeny v spoločnosti. U nás to bola potreba zmeny nedostatočného štátneho systému ochrany detí pred násilím. Od začiatku sme hľadali a dodnes hľadáme možnosti, ako tento systém zlepšiť.  Tiež sme začínali na dobrovoľníckej báze, po pár rokoch už s celým jedným zamestnancom. Ďalších mnoho rokov, sme poskytovali špecializovanú pomoc a služby len vďaka kolegom – polodobrovoľníkom pracujúcim za minimálne mzdy a v nestabilných podmienkach idúc od jedného projektu k druhému … a mnoho rokov sme schopní našu pomoc poskytovať v súčasnom rozsahu a kvalite len vďaka poukázaným 2%, hoci ročne tvoria len cca 4% zo všetkých našich príjmov (detaily nájdete v našich zverejnených výročných správach, špecifikáciu využitia prijatých 2% zverejňujeme každoročne v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti SR).

Vyjadrenia, že „mimovládnemu sektoru nehrozia v budúcom roku problémy“ nie sú upokojujúce!  Napr. časť našich bezplatných služieb pre deti sme schopní poskytovať len vďaka projektom EÚ, ktoré ale musíme ako mimovládka doplniť 5% spolufinancovaním z vlastných zdrojov. Zaviazať sme sa museli na min. 3 roky spolufinancovania. Ročne sa jedná o cca 2 150 € z 2%, ktoré nám poukážu darcovia. Vďaka nim vieme sexuálne zneužívaným alebo týraným deťom zabezpečiť odbornú a vysoko špecializovanú pomoc v celkovej hodnote 43 000 €, t.j. každé jedno poukázané euro prinieslo ďalších 19 €.

Iný príklad ako spolufinancovanie projektov je poskytovanie terénnej pomoci a poradenstva v regióne Kysúc, ktoré nám v hodnote viac ako 25 000 € zastrešuje nadácia z 2%, ktoré získala od svojich darcov. Ak nebude mať nadácia tieto príjmy, so službami pre rodiny a deti zažívajúce násilie v rodinách končíme … a štát či samospráva v kysuckom regióne tieto služby poskytovať tiež nebude – nemá na to potrebne vzdelaných ľudí, priestory a ani peniaze.

Pri výpadku príjmov z 2% tiež skončíme aj s poskytovaním ambulantného poradenstva pre obete domáceho násilia, nakoľko nám poukázané 2% využívame na doplácanie základných prevádzkových nákladov tejto bezplatnej pomoci, ktorú sme poskytli už viac ako 3500 obyvateľom žilinského kraja.

O koľko peňazí mimovládky na Slovensku prídu nikto nevie – nevieme totiž, koľko ľudí sa rozhodne podporiť činnosť niektorého zo združení a koľko svojich rodičov. Isté však je, že na Slovensku zanikne kopec dobrých a potrebných vecí, množstvo zmysluplných projektov a veľa služieb, ktoré štát občanom zabezpečiť nevie.

Vzhľadom na mediálne vyjadrenie, že „zmena rodičovského dôchodku nebola útokom na mimovládny sektor“, veríme, že vláda svoj MVO likvidačný návrh prehodnotí a návrh, ktorý ako avizuje, pripravuje do skráteného legislatívneho konania, stiahne.

Veríme, že zvolení poslanci Národnej rade nebudú bojovať proti množstvu dobra, ktoré mimovládky na Slovensku robia.  

Veríme, že Náruč bude môcť vďaka 2% pomáhať týraným, sexuálne zneužívaným deťom a rodinám zažívajúcim násilie aj naďalej!

P.S.: Viete, že vďaka tomuto návrhu pokrytia rodičovského dôchodku z 2% dostanú v priemere o 90% menej i samotní dôchodcovia?  Ak napr. zarábate 1000 € v hrubom, Vaše 2% z dane tvoria sumu, ktorou svojmu rodičovi poukázaním 2% zabezpečíte ROČNÝ rodičovský príspevok vo výške 18 €.

A iba pre pobavenie: za 18 € môžete počas celého roku svojho rodiča pozvať raz za dva mesiace na kávu so šľahačkou za 3€ … alebo môžete pre svojho seniora jednorazovo kúpiť také balenie pracieho prášku, ktoré mu vydrží celý rok 🙂

Mimovládne organizácie vyzývajú komisára pre deti na odstúpenie

V mene mimovládnych organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú ochrane ľudských a detských práv, zdravotne znevýhodneným deťom, transparentnosti vo verejnom živote, či konkrétnej pomoci deťom a mladým ľuďom v kríze, Vás, pán Mikloško, vyzývame, aby ste odstúpili z pozície Komisára pre deti.

Vaším rozhodnutím prijať pred voľbami do NR SR zástupcu politickej strany, ktorej viacerí  predstavitelia opakovane násilne vystupujú voči iným, nerešpektujú  menšiny, základné ľudské práva a svojimi názormi sa vymedzujú proti základným demokratickým princípom – čo oficiálne potvrdili aj viaceré súdy, ste závažným spôsobom poškodili dôveryhodnosť Úradu komisára pre deti ako apolitickej inštitúcie, ktorá sa zameriava na ochranu ľudských práv.

So znepokojením vnímame aj skutočnosť, že ste sa neohradili voči vyjadreniu predsedu strany Republika Milana Uhríka, ktorý vo zverejnenom poste na sociálnych sieťach spolu s Vašou spoločnou fotografiou, tvrdí, že cieľom politickej strany je chrániť deti „aj pred zhubným vplyvom progresívnej agendy“. Túto skutočnosť vnímame ako zastrašovanie, manipuláciu a dehonestáciu legitímneho presadzovania ochrany a rozvoja ľudských práv.

Vy, ako zástupca Úradu komisára pre deti, ste sa tým stali súčasťou zastrašujúcej a manipulatívnej politickej agendy strany Republika. Váš prísľub, ktorý ste dali verejnosti, že budete obhajovať všetky deti, ste propagovaním spolupráce, aj tej budúcej, so stranou Republika závažným spôsobom porušili.

Úrad komisára pre deti má byť apolitický, dostupný všetkým deťom a mladým ľuďom a nemá svoju činnosť spájať s nikým, kto vo verejnom priestore spochybňuje prostredníctvom zastrašovania a manipulácie legitímne presadzovanie ľudských práv. Nemá byť „hračkou“ v rukách politikov, ktorí ju využívajú v rámci ich predvolebnej kampane.

Úlohou komisára pre deti je ochraňovať všetky deti a mladých ľudí. Komisár pre deti by sa preto mal vždy jasne vyhraniť voči konaniu politikov, ktorí v rámci svojho verejného pôsobenia opakovane nerešpektujú demokratické princípy a základné ľudské práva.

Aj z týchto dôvodov Vás, pán Mikloško, vyzývame, aby ste urobili správne rozhodnutie.

Ospravedlňte sa a odstúpte.

Signatári:

• Koalícia pre deti Slovensko

• Koalícia pre deti Slovensko, o.z.
• Liga za duševné zdravie SR
• Nadácia pre deti Slovenska
• Nadácia Zastavme korupciu
• Centrum Slniečko, n.o.
• Návrat, o.z.
• IPčko
• Občianske združenie Prima
• Centrum pre výskum etnicity a kultúry
• Centrum sociálnych služieb KA,
• MyMamy, o.z.
• ŽENA V TIESNI
• Združenie STORM
• TENENET, o.z.
• Náruč – Pomoc deťom v kríze
• LUNA, n.o.
• Linka detskej istoty, n.o.
• Poradenské Centrum Nádej
• Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka, Linka detskej dôvery
• BUDÚCNOSŤ, n.o.
• Občianske združenie Brána do života

zdroj: https://bezmodrin.sk/2023/09/07/vyzva-na-odstupenie-komisara-pre-deti-jozefa-mikloska/

Z našej praxe – dobrej aj zlej. Chce to zmenu!

Dlhodobo poukazujeme na to, že sú postupy, ktoré sa musia na Slovensku zmeniť. I preto 6. septembra 2023 vyšiel v DennikN článok, ktorý Vám prinášame v plnom znení:

Jedno z poradenských pracovísk občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze so sídlom v Žiline pred časom pomáhalo rodine, kde sa preukázalo, že muž dlhodobo týral svoju partnerku aj ich spoločné deti.

Hoci vyšetrovanie aj psychologickí znalci vtedy potvrdili, že deti hovoria o násilnom otcovi pravdu, podľa sudkyne mal právo sa naďalej stretávať so svojimi deťmi. Násilie na deťoch tak pokračovalo.

Ide o jeden z anonymizovaných prípadov, ktoré poskytla Denníku N Náruč a ktoré ilustrujú zlú, ale aj dobrú prax v prípadoch týraných a zneužívaných detí na Slovensku.

Po odchode matky začal týrať deti

Prípad, ktorý spomíname v úvode, sa začal násilím muža voči svojej partnerke. Keď sa žena po jednom konflikte psychicky zrútila a záchranári ju odviezli do nemocnice, jej dve deti boli zverené do opatery otca.

Hoci celá rodina pôsobila navonok usporiadane, po nedobrovoľnom odchode matky násilie pokračovalo na deťoch, ktoré vtedy mali 11 a 7 rokov. „Otec ich ťahal za vlasy, bezdôvodne ich buchnátoval a za horšie známky ich bil remeňom. Deti boli v neustálom strese. Snažili sa robiť všetko tak, aby otcovi vyhoveli, ale aj tak si opakovane nachádzal dôvody, pre ktoré ich trestal,“ komunikuje Náruč o prípade.

Chlapec aj dievča prežívali stres už aj predtým, hlavne pri rodičovských hádkach. Báli sa, že otec vážne ublíži matke. „Starší chlapec bol utiahnutý, mladšie dievča bývalo neustále choré, pri strese alebo v záťažovej situácii vracalo,“ uvádza v opise Náruč.

Polícia začala prípad vyšetrovať, keď zasahovala v rodine po jednom z otcových útokov. Vyšetrovatelia vyhodnotili tvrdenia detí aj ich matky ako pravdivé a znalci z odboru psychológie potvrdili u oboch detí traumu a stres, ktoré prežívali pri kontakte s otcom.

Napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu proti otcovi a vyjadreniam znalcov o tom, aký negatívny vplyv má na deti stretnutie s otcom, sudkyňa nariadila stretávanie detí s otcom pod dozorom zamestnanca sociálnoprávnej ochrany („sociálky“). „Obe deti súdu opísali skutky, pre ktoré nechcú byť s otcom a nechcú sa s ním stretávať osamote. Nato sudkyňa rozhodla, že otec má právo sa s nimi stretávať,“ uvádza sa v opise prípadu.

Deti mali pred stretnutiami s otcom psychosomatické prejavy – vracali, bolelo ich brucho a zo stresu sa nadmerne potili. Po takýchto traumatizujúcich stretnutiach písali sociálni pracovníci úradu správy na súd. Až po niekoľkých z nich sudkyňa napokon ponechala stretávanie detí s otcom na dobrovoľnosti a otec po čase prestal deti kontaktovať.

Trvalo dva roky od vznesenia obžaloby, kým bol muž odsúdený za týranie na osem rokov odňatia slobody. Medzitým však boli deti vystavené nariadením sudkyne opätovnej traumatizácii. „Vyšetrovateľ navyše kládol deťom sugestívne otázky a poznámky, ktorými obhajoval otca: ‚Ale inak vás mal rád? Inokedy sa však o vás staral? Inokedy vás nebil alebo veď vám kupoval oblečenie.‘ Ak aj dospelému človeku podsúva takéto veci autorita, ktorá ho má ochraňovať, nedivím sa, že prípad trvá aj dva roky,“ hovorí Jana Braciníková z Náruče.

Prípad so šťastným koncom 

Pracovníci Náruče však majú aj pozitívne skúsenosti pri riešení niektorých prípadov, na ktorých sa podieľali. Väčšinou to podľa nich bolo zásluhou iniciatívy jednotlivcov a nie štandardizovaného systému.

V jednom z prípadov požiadala polícia Náruč o priestory, v ktorých by mohla vypočuť dve deti do 15 rokov. „Otec bol umiestnený vo väzbe po tom, ako matka po jednom z opakovaných násilných incidentov prvýkrát privolala políciu,” uvádza sa v opise prípadu.

Počas výsluchu detí sa s ich matkou porozprávali pracovníci Detského advokačného centra Náruč a ponúkli jej program sociálneho, psychologického a sociálno-právneho poradenstva. Žena ponuku uvítala, najprv ju však musela schváliť sociálka, pretože služba je financovaná štátom. Toto sa však podľa pracovníkov centra udialo bezodkladne.

Na rozdiel od prvého sa tento prípad vyriešil za pár mesiacov. Pozitívny vplyv mal podľa odborníkov okrem rýchleho nasadenia podporného programu pre detské obete násilia aj aktívny prístup matky. Často sa totiž stáva, že sa druhý rodič postaví na stranu násilného partnera/partnerky. Hoci vie o týraní a zneužívaní, môže byť od partnera alebo partnerky emocionálne či finančne závislý.

„Matka sa v tomto prípade postavila k riešeniu veľmi proaktívne. Podala žiadosť o rozvod, našla nové bývanie, kam sa s deťmi presťahovala, a zmenila zamestnanie. Napriek tomu, že manžel mal snahu matku kontaktovať, atakovať a odhovárať ju od úmyslu osamostatniť sa, dokázala jeho tlaku odolať,“ uvádza Náruč o prípade.

Znalec z odboru psychológie potvrdil u detí traumatizáciu v dôsledku otcovho správania a deti boli po absolvovaní poradenského programu psychicky stabilizované.

Čo prispieva k zlyhaniu jednotlivcov

Podľa programovej manažérky Náruče Jany Braciníkovej zlyhanie jednotlivcov, aké sa udialo v prvom spomínanom prípade, umožňuje zastaralý prístup k detským obetiam. „Dieťa sa a priori považuje za nedôveryhodného svedka,“ vysvetľuje dôvody.

Pri riešení prvého prípadu sa podľa pracovníkov Náruče na súde nespojili informácie z dvoch zdanlivo nezávislých konaní: konaní o zverení detí do starostlivosti jedného z rodičov a prebiehajúcom trestnom konaní týkajúcom sa možného ohrozenia detí zo strany otca. Hoci trestné konanie ešte nebolo uzavreté, už v tom čase boli známe mnohé skutočnosti podporujúce status obetí u detí. „Chýbajúce prepájanie odborníkov a nedostatočná výmena informácií medzi nimi mnohokrát rezultujú do rozhodnutí, ktoré deťom privodzujú ďalšie traumy a emočné zranenia,“ hovorí riaditeľ Náruče, psychológ Róbert Braciník.

Keď sa navyše dospelí ľudia stretnú s tvrdením, že by sa niekto mal dopúšťať na dieťati veľmi hrubej formy násilia, prirodzené obranné mechanizmy ich poháňajú k tomu, aby tomu neverili. „Chceme žiť v ilúzii ideálneho sveta a bránime sa každej správe o tom, že je ubližované najslabším a najmenším,“ vysvetľuje psychológ.

Niekedy do toho vstupujú aj vlastné skúsenosti a predsudky ľudí, ktorí prípady riešia. „Mali sme dospelú klientku, ktorá bola obeťou násilia, no vyšetrovateľka to nechcela akceptovať, pretože jej sestra bola obeťou domáceho násilia a táto pani sa správala inak ako jej sestra,“ dodáva Jana Braciníková.

Prevenciou takýchto zlyhaní jednotlivcov v slovenskom systéme pomoci obetiam násilia by podľa Náruče mohlo byť to, ak by sa do riešenia prípadu už na začiatku koordinovane zapájalo viac zložiek.

Ak sa rozhodnete nahlásiť polícii týranie alebo sexuálne zneužívanie detí a prípad naplní definíciu trestného činu, zapojí sa doň aj prokuratúra a súd. Okrem nich sa prípadmi zaoberá aj sociálnoprávna ochrana detí a môžu byť prizvané aj nezávislé inštitúcie či pomáhajúce organizácie, na Slovensku to však nie je pravidlom. Tieto zložky navyše medzi sebou dostatočne nekomunikujú – podobné to bolo aj v prvom spomínanom prípade.

Včasná úvodná konzultácia prípadu detských obetí násilia v širšom, „multidisciplinárnom“ tíme znižuje aj podľa zahraničných odborníkov riziko, že jeho priebeh negatívne ovplyvní rozhodnutie jedného človeka z radov polície, prokuratúry alebo súdu. „Pomohlo by, keby si čo najskôr po ohlásení prípadu sadli k spoločnému stolu skúsený koordinátor prípadu, pracovník sociálnoprávnej ochrany spolu s prokurátorom a vyšetrovateľom prípadu, prípadne aj so zástupcom školy či inej inštitúcie, ktorá ohlásila prípad,“ hovorí Jana Braciníková.

Podobné stretnutia povinne prebiehajú napríklad v Dánsku alebo vo Švédsku, kde je sieť centier na pomoc detským obetiam násilia vybudovaná v každom regióne. Ak prípad napĺňa definíciu trestného činu, výsluch detí sa musí konať do troch týždňov. Ak definíciu nespĺňa, tím spoločne hľadá také riešenia situácie, ktoré sú v najlepšom záujme dieťaťa.

Výsluch nemusí byť traumatizujúci

V prípadoch, keď ide o detské obete, je podľa odborníkov dôležité, aby sa postupovalo rýchlo a citlivo. U nás problém často nastáva už pri vypočutí detí v prípravnom konaní. „Dieťa býva často vypočúvané ako posledné, čo niekedy trvá tri aj štyri mesiace. A čím neskôr vypovedá, tým viac je jeho výpoveď kontaminovaná okolím. Napríklad príbuznými, ktorí stoja na strane páchateľa,” vysvetľuje Róbert Braciník.

Mnohé deti navyše nemajú mentálnu kapacitu sústrediť sa na výpoveď dostatočne dlhý čas a potrebovali by výsluch rozdeliť na viac častí (tzv. sekvenčný výsluch), to sa však v praxi nedeje. Problémom je aj časté menenie výpovede zo strany detí, na čo mnohí vyšetrovatelia nie sú pripravení.

„Dieťa zvažuje, či bude naďalej vypovedať tak, že by to mohlo znamenať, že príde o jedného alebo aj oboch rodičov či iných príbuzných,“ opisuje psychológ. Ak sa výsluch odohrá s časovým odstupom, dieťa už podľa neho nemusí byť spolupracujúci svedok a má tendenciu vypovedať tak, aby to bolo pre neho z jeho pohľadu dobré.

Vo väčšine európskych štátov aj preto vypočúvajú deti alebo obete sexuálneho násilia špeciálne vyškolení vyšetrovatelia a vyšetrovateľky a prípady sú následne posunuté prokurátorom a sudcom, ktorí sa tiež špecializujú na tento typ obetí. „Výsluch nemusí byť traumatizujúci, ak prebehne v príjemnom a bezpečnom prostredí s človekom, ktorý je edukovaný v komunikácii s dieťaťom. V tomto máme stále čo doháňať,“ vraví psychológ Braciník.

V mnohých krajinách sveta postupujú vyšetrovatelia a vyšetrovateľky podľa štandardizovaného protokolu. Vyšetrovatelia v ňom majú rozpísané otázku po otázke, ako viesť výsluch, vrátane viet, ktoré pomôžu navodiť dôveryhodnú atmosféru pred výsluchom. „Najlepšie sa to naučíte tak, že donesiete nahrávky z výsluchov a odborník-supervízor vám povie, čo sa dá zlepšiť. Edukovaný, citlivý a neustále sa vzdelávajúci vyšetrovateľ vie posunúť výsluch úplne niekam inam,“ zhodujú sa pracovníci Náruče.

Podľa ich skúseností k odsúdeniu páchateľa dochádza iba v zlomku riešených prípadov. „Pripomíname, že tak je to aj vo svete a odsúdenie páchateľa by ani nemalo byť našou jedinou métou. Mali by sme sa pozerať na to, aby násilie znova neprebiehalo a aby bolo ošetrené aj dieťa, aj vzťahy v rodine. Tak, aby dieťa po tom, ako všetko prehrmí, nebolo považované za vinníka a zároveň nestratilo dôveru vo svet okolo seba – že mu verí a je schopný mu pomôcť.“

Ako spoznám, že dieťa môže byť obeťou týrania či zneužívania

Spozornieť by sme mali vtedy, keď sa dieťa začne vyhýbať aktivitám alebo ľuďom, ktorí ho dovtedy tešili. „Môže mať náhlu zmenu správania – byť príliš utiahnuté alebo, naopak, hlučné,“ hovorí Jana Braciníková.

Niektoré deti môžu začať nosiť aj v lete dlhé rukávy, aby zakrývali známky násilia alebo sebapoškodzovania. Alebo môžu mať zrazu nevysvetliteľnú sumu peňazí či drahé veci. „Pri tomto všetkom by vám mali blikať kontrolky,” hovorí odborníčka.

Či už sme rodič, pedagóg alebo rodinný známy, základom je mať dôverný a rešpektujúci vzťah s dieťaťom. Ako na to? Podľa psychológa Róberta Braciníka by sme mali dávať dieťaťu úprimne najavo, že sa nám môže zdôveriť. „Pýtajme sa ho na vzťah s kamarátkami a s kamarátmi, či sa mu páči na svete, a nedávajme mu len múdre rady. Má zmysel pýtať sa. Možno zistíme, že dieťa ťažko prežíva zaľúbenie, alebo ho trápi, že ‚nevyniká‘ medzi spolužiakmi. Aj vtedy má zmysel poskytnúť pomocnú ruku.“

Čo robiť, ak sa rozhodnem odísť od násilného človeka?

Základ je zistiť, kto by nám mohol pomôcť. „Najjednoduchšie je povedať, aby ste sa obrátili na políciu či na sociálku. Z našej skúsenosti to nebýva úplne ideálne,“ hovorí Róbert BraciníkRadí si najskôr vytvoriť podpornú sieť, nájsť ľudí, ktorí nám môžu pomôcť, a postupne si pripravovať jednotlivé kroky, ktoré nám umožnia odchod. Podľa neho je dôležité mať aj psychologickú pomoc. „Pokiaľ je to možné, odporúčame obrátiť sa na poradenské centrá, ktoré vám ju poskytnú a pomôžu vám aj v prípade prípravného konania.“

Niektoré centrá navyše ponúkajú aj možnosť dočasného ubytovania. Bezpečie môžu niekedy poskytnúť aj príbuzní alebo známi. „Začnite sa rozprávať s ľuďmi, ktorí neodsudzujú a nebagatelizujú situácie druhých. Samotné obete často pochybujú samy o sebe a potrebujú spätnú väzbu od viacerých ľudí,“ dodáva psychológ.

Zdroj: https://dennikn.sk/3541709/deti-tahal-za-vlasy-a-bil-remenom-pre-zle-znamky-sudkyna-napriek-tomu-umoznila-otcovi-aby-sa-s-nimi-stretaval/?ref=tit