Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1
– – –
K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.
Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2
Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).
Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.
Výmena skúseností – práca s celou rodinou je zmysluplná
Je to už viac ako 3 roky, odkedy naše Detské krízové centrum Náruč spustilo nový špecializovaný pobytový program s názvom „Aby deti nemuseli odísť z rodiny.“ Základným poslaním tohto inovatívneho programu je prostredníctvom intenzívnej práce s celou rodinou predchádzať vynímaniu detí z biologických rodín a napomôcť rodičom vytvoriť pre deti optimálne podmienky pre ich zdravý, harmonický vývin. Počas uplynulých troch rokov sme detailne rozpracovali metodiku programu, pracovné postupy, podarilo sa nám prekonať množstvo praktických prekážok. Aby sme “naším rodinám” dokázali poskytovať čo najlepšiu starostlivosť, snažíme sa vo svojej práci neustále zdokonaľovať, rozširovať obzor poznatkov a získavať nové inšpirácie.
Pociťovali sme potrebu vzájomne sa podeliť o naše skúsenosti s realizáciou programu aj s ostatnými zariadeniami, ktoré sa zameriavajú na prácu s rodinou. Z tohto dôvodu sme posledný marcový deň zorganizovali pracovné stretnutie centier pre deti a rodiny z celého Slovenska, ktoré realizujú programy zamerané na výkon opatrení pobytovou formou pre dieťa spoločne s rodičom (podľa §47 ods. 5 Zákona 305/2005 Z.z.). Stretnutia sa zúčastnilo celkovo 20 pracovníkov CDR z celého Slovenska. Svojou účasťou nás potešili pracovníci CDR Snina, CDR Košice – Uralská, CDR Veľké Kapušany, CDR Repuls Bratislava, CDR Dobšiná, CDR Zlatovce, CDR Bytča a CDR Lipt. Hrádok. Nosnou tému pracovného stretnutia bola vzájomná výmena skúseností a informácií, ktoré súvisia s realizáciou programu. V doobedných hodinách prezentovali svoj program DKC Náruč, CDR Veľké Kapušany, CDR Snina a CDR Bytča. V rámci prestávky sa mohli účastníci oboznámiť s priestormi DKC Náruč. V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. V rámci záverečnej diskusie mohli všetci účastníci zdieľať svoje skúsenosti pri realizácii pobytových programov a spoločne sme identifikovali najväčšie výzvy a úskalia v práci s rodinami v pobytových zariadeniach.
Všetci účastníci sa zhodli na tom, že realizácia pobytového programu pre deti spolu s rodičom v CDR predstavuje významný prínos a inovatívny prístup v práci s rodinou v rámci vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a že má zmysel v týchto programoch pokračovať a naďalej zdokonaľovať metódy práce v prospech ohrozených detí.
Tešíme sa na podobné stretnutia aj v budúcnosti 🙂
