fbpx
Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi? Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné […]

Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi?

Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné a nezriedka aj trvalé následky na tele i na duši. To platí aj pre prípad, že dieťa nie je priamou obeťou násilia, ale „len“ svedkom násilia v rodine.

U detí, ktoré zažívali fyzické alebo sexuálne násilie je vyššie riziko, že budú trpieť úzkosťami, depresiami, pokusmi o samovraždu, nočnými morami a poruchami spánku, je u nich vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog a alkoholu. Existuje u nich vyššie riziko výskytu fyzických ochorení ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina a iné. Je u nich i vyššia pravdepodobnosť výskytu sexuálne rizikového správania. V sociálnej oblasti môžu mať častejšie problém ukončiť školskú dochádzku, nájsť a udržať si zamestnanie. Môže dochádzať aj k opakovaniu násilného správania voči svojim deťom/partnerkám/partnerom.1

Veľmi podobná situácia nastáva aj vtedy, ak sú deti „len“ svedkami násilia, ktoré sa deje na ich rodičovi. Môžu sa cítiť nahnevané, vinné, neisté, osamelé, vystrašené, bezmocné alebo zmätené. Môžu mať ambivalentné, protikladné pocity voči obom rodičom. Často mávajú deti obrovský strach o milovanú osobu, často sa trápia pocitmi viny, že jej nepomohli, že „niečo neurobili“ alebo v snahe rodiča ochrániť sa samé vystavujú násiliu. Môžu sa u nich objavovať rovnaké následky ako u detí, ktoré sú priamymi obeťami násilia.

Deti sú závislé od konania či nekonania svojich rodičov. Často nemajú samé kapacitu, ani možnosti násilnú situáciu riešiť a preto sú odkázané na to, aby situáciu násilia v rodine riešil rodič. Ale niekedy aj rodič sám je ustráchaný, vyčerpaný, zmätený a nevie či nemôže násilie v rodine riešiť…

Vyzývame preto všetkých dospelých, ktorí vedia o tom, že dieťa trpí násilím, aby sa nebáli podať dieťaťu alebo jeho nenásilnému rodičovi pomocnú ruku!

Ako môžete pomôcť:

  • môžete sa obrátiť na políciu, či orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (tie bývajú na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny). Nemusíte chodiť osobne, na orgán SPO môžete zavolať, či poslať list (a to aj anonymne). Rovnako môžete poslať list aj na políciu.
  • môžete kontaktovať pomáhajúce organizácie, ktoré Vám poskytnú informácie ako situáciu možno riešiť, ako možno pomôcť nenásilnému rodičovi, či deťom – napríklad naše poradenské centrá Náruč alebo Detské advokačné centrum Náruč.

Je na nás dospelých, aby sme deti chránili!!! 

1pozri  napr.: https://childhub.org/sites/default/files/library/attachments/the_consequences_of_violence_28child_hub_review29.pdf

Loading

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked (required)