fbpx
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo […]

“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.

… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.

Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc. 

Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.

Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”

 726 všetkých zhliadnutí,  21 zhliadnutí dnes

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked (required)