fbpx
Často je nám adresovaná otázka, či šíriace sa ochorenie COVID-19 zhoršuje situáciu detí, ktoré sú ohrozené násilím? Odpoveď je jednoznačná: ÁNO! Predchádzajúci školský rok ostali deti na dlhú dobu doma izolované od reálneho sveta – od osobných kontaktov s ľuďmi, ktorým by sa mohli zdôveriť, u ktorých by mohli vyhľadať pomoc. Vyzerá to tak, že v prichádzajúcej tretej […]

Často je nám adresovaná otázka, či šíriace sa ochorenie COVID-19 zhoršuje situáciu detí, ktoré sú ohrozené násilím? Odpoveď je jednoznačná: ÁNO!

Predchádzajúci školský rok ostali deti na dlhú dobu doma izolované od reálneho sveta – od osobných kontaktov s ľuďmi, ktorým by sa mohli zdôveriť, u ktorých by mohli vyhľadať pomoc. Vyzerá to tak, že v prichádzajúcej tretej vlne sa takáto situácia už nezopakuje, ale aj tak sa mnohé deti dostanú do dočasnej izolácie v dôsledku nariadených karanténnych opatrení. V izolácii od okolitého sveta dieťa stráca nielen možnosť vyhľadať pomoc, ale ak sa deje násilie v rodine, tak aj možnosť aspoň dočasného úniku do bezpečia. Treba však jedným dychom povedať, že situácia je náročná nielen pre deti ale aj pre dospelých: v mnohých rodinách najmä počas dlhodobej izolácie eskalujú aj problémy, ktoré sa vedeli za normálnych okolností akoby obísť či neriešiť.

Signálov, ktoré si ako učitelia, vedúci krúžkov, susedia, kamaráti či príbuzní v kontakte s dieťaťom máme všímať je mnoho! Mätúce na nich je však to, že sa môžu a nemusia v správaní dieťaťa vyskytovať, alebo sa vyskytujú v rôznych, niekedy až prapodivných a zdanlivo nelogických kombináciách. Napr. to môže byť náhla zmena správania, utiahnutosť či strata pozornosti v škole, úteky z domu, sebaobviňovanie až sebapoškodzovanie, nízka sebadôvera, vyhýbavé správanie… Mnohé z týchto príznakov sú nešpecifické, to znamená, že môžu naznačovať aj iné problémy dieťaťa – napr. neúspechy v škole, odmietanie v rovesníckych vzťahoch, sklamanie v láske a pod.

Neustále zdôrazňujeme, že modriny, opakované poranenia či „úrazy“, pohlavné choroby alebo tehotenstvo sú už len viditeľná špička ľadovca – a aj tieto viditeľné príznaky bývajú niekedy prehliadané.

Paradoxom pritom je, že pokiaľ sa aj dieťa rozhodne o násilí, ktoré zažilo, zdôveriť dospelému, častokrát títo nevedia ako reagovať, ako situáciu riešiť, prípadne dieťaťu neveria či sa boja ďalej konať.

Ako reagovať, keď sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou s násilím zdôverí? V prvom rade treba dieťa podporiť a ubezpečiť ho, že mu veríme. Ak sa na Vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Je to síce veľmi náročné, ale treba si ustrážiť svoje prvotné reakcie, aby ste dieťa nezneistili a nespôsobili, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať! Vedzte, že nie je nič neobvyklé, ak v takejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. I napriek tomu, ešte raz: je dôležité zachovať pokoj a rozvahu, lebo tým prispejete k zvýšeniu pocitu bezpečia, ktoré dieťa hľadá!

Informácie a krátky inštruktážny film o tom, ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa Vám zdôveruje o násilí nájdete TU

Ak sa nachádzate v situácii, kedy riešite podozrenie z násilia páchaného na dieťati a neviete ako postupovať, môžete okrem orgánov sociálnoprávnej ochrany detí (na úradoch práce v každom okresnom meste) alebo polície kontaktovať aj naše Detské advokačné centrum Náruč (dac@naruc.sk alebo 0903 535 445). Naše skúsené psychologičky alebo sociálna pracovníčka Vám pomôžu zorientovať sa v situácii a naplánovať ďalšie konkrétne kroky. Kontaktovať nás môže ktokoľvek, kto má vedomosť alebo podozrenie, že sa dieťa stalo  obeťou týrania alebo zneužívania, teda napr. rodič, príbuzný, známy, učiteľ, lekár či pracovník inej štátnej/neštátnej organizácie.

 1,731 všetkých zhliadnutí,  12 zhliadnutí dnes

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked (required)