fbpx
V laickej a niekedy aj odbornej verejnosti koluje viacero mylných predstáv o tom, ako by sa obete sexuálneho zneužívania mali správať. Správanie obetí, ktoré je v rozpore s predstavami širokej laickej i odbornej verejnosti, ako majú obete „správne, či logicky“ reagovať na sexuálne zneužívanie/násilie sa označuje ako kontraintuitívne správanie obetí. Ako pomerne častú (a zároveň pre detské či dospelé obete násilia stigmatizujúcu!) […]

V laickej a niekedy aj odbornej verejnosti koluje viacero mylných predstáv o tom, ako by sa obete sexuálneho zneužívania mali správať. Správanie obetí, ktoré je v rozpore s predstavami širokej laickej i odbornej verejnosti, ako majú obete „správne, či logicky“ reagovať na sexuálne zneužívanie/násilie sa označuje ako kontraintuitívne správanie obetí.

Ako pomerne častú (a zároveň pre detské či dospelé obete násilia stigmatizujúcu!) môžeme označiť myšlienku, že si obeť za násilie „trochu môže sama“, lebo sa nebránila, nekričala, neutekala… Odborná literatúra však tzv. pasivitu obete považuje za jednu z častých reakcií.

Čo je dôvodom takéhoto (neočakávaného) správania?

Ľudský organizmus pri ohrození – útoku (či už sexuálnom alebo aj fyzickom) – reaguje rôznymi spôsobmi: útokom, únikom alebo zmrznutím. Útok, či únik sú pre okolie pochopiteľné reakcie obete na sexuálne násilie, avšak zmrznutie nemusí byť celkom zrozumiteľné. Pokiaľ organizmus vyhodnotí, že nemá šancu ani zaútočiť, ani uniknúť, tak „zmrzne“. Človek nie je fyzicky schopný utekať, brániť sa, či kričať. Ide o reakciu, ktorá nie je riadená vôľou, prebieha bez toho, aby sme si ju „vybrali“.  

Pre obete je potom zraňujúce, ak im okolie dáva za vinu, čo aj nevhodnými otázkami, že sa nebránili. „Nebránenie sa“ sexuálnemu útoku u detí môže súvisieť aj s inými faktormi napr.:

  • pôsobením dospelej autority, ktorej sa deti prirodzene podriadia a nemajú odvahu jej vzdorovať. Najmä ak dospelý zneužíva svoju moc, dôveru dieťaťa, alebo svoje postavenie. Veľká časť prípadov sexuálneho zneužívania sa deje bez použitia fyzického donútenia!
  • Svoju úlohu pri „ne/bránení sa“ útoku môže zohrávať aj miera porozumenia tomu, čo sa dieťaťu deje. Pokiaľ dieťa nerozumie tomu, že ide o sexuálne zneužívanie, je páchateľom manipulované – presviedčané o tom, že ide o hru alebo „bežné“ správanie sa, tak dospelému verí a situácii sa nebráni.

Ak ste odborník pracujúci s deťmi a chcete sa dozvedieť viac o kontraintuitívnych reakciách obetí sexuálneho násilia, môžete nás kontaktovať mailom adresovaným na naruc@naruc.sk so žiadosťou o dočasné sprístupnenie nášho edukatívneho filmu „Prečo sa obete nesprávajú tak, ako očakávame?“.  Mgr. Róbert Braciník, psychológ a riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč a doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., vysokoškolská pedagogička, lektorka, supervízorka a popredná slovenská odborníčka na tému sexuálneho násilia Vás počas 13-minút prevedú základmi tejto „netradičnej“ témy.

Pre prípadné doplnenie je možné vyhľadať v odbornej literatúre napr:  Karkošková, S.: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015, s. 191 – 206

 1,212 všetkých zhliadnutí,  6 zhliadnutí dnes

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked (required)