fbpx
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo […]

“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.

… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.

Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc. 

Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.

Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”

 1,365 všetkých zhliadnutí,  12 zhliadnutí dnes

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked (required)