„Všetko sa zdalo byť v poriadku. Miestami mala zvláštne, pre mňa nevysvetliteľné správanie, kedy sa odo mňa odtiahla, prestala smiať alebo sa z času na čas utiahla do seba. Vždy mi však povedala, že sa nič vážne nedeje a potrebuje byť len chvíľu sama. Rešpektoval som to. Postupne som si na „nevysvetliteľné správanie“ zvykol a nijako vážne som sa tým už nezaoberal. Raz som ju našiel plakať. Vtedy to už nevydržala a zdôverila sa mi. Ako dieťa bola sexuálne zneužívaná. Ostal som ako obarený, nevedel som reagovať. Je to pravda? Zmietali sa vo mne pocity hnevu a ľútosti zároveň. Ako sa niečo také mohlo stať.. a prečo to nikdy neriešila, prečo to niekomu nepovedala, prečo to neoznámila, prečo… prečo…? Bol som zdrvený. Nebolo to však nič oproti tomu, čo prežívala ona. Svoje tajomstvo si strážila a nechávala len pre seba. Nikdy si nikto nič nevšimol, ona sama sa nikomu nezdôverila, nenavštevovala žiadneho odborníka. Chcela len zabudnúť. Spomienky ju však prenasledovali až do dospelosti a vrátili sa pri každej príležitosti, ktorá hoci len náznakom pripomenula zážitky z detstva. Stačil pohľad, vôňa, vzdych, intonácia hlasu, farba trička, príbeh niekoho iného… a spomienky, na ktoré chcela zabudnúť, sa jednoducho vrátili. Až teraz som pochopil dôvod jej „nevysvetliteľného“ správania.“
Ak si nevie z traumatizujúcou udalosťou poradiť dospelý človek, ako si asi poradí dieťa…?
Sexuálne násilie patrí medzi najzávažnejšie formy násilia a jeho následky si obeť bez adekvátnej terapeutickej pomoci nesie po zvyšok života. Pod pojmom sexuálne zneužívanie dieťaťa rozumieme nepatričné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu, ktoré zahŕňa akékoľvek sexuálne dotýkanie, styk či vykorisťovanie. Páchateľom môže byť blízka, známa či cudzia osoba. V spoločnosti panuje mylná predstava, že sexuálne zneužívanie sa vyskytuje ojedinele, prípadne že väčšina z obvinení je vymyslená. Podľa Expertízy Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu z r. 2013 zažilo niektorú z foriem sexuálneho zneužívania 9,6% detí, z toho 13,4% dievčat a 5,7% chlapcov. Akákoľvek z foriem sexuálneho zneužívania zanecháva na dieťati svoje stopy. Dieťa, v závislosti od veku, nemusí ani rozumieť tomu, čo sa stalo. Napriek tomu sa zmieta v pocitoch neistoty, hanby, viny či strachu.
Zdôveriť sa niekomu nie je pre dieťa jednoduché, najmä vtedy, ak je páchateľom blízky človek. Väčšina obetí tak ani neurobí.
Kampaň rady Európy (2012) poukazuje na to, že so sexuálnym násilím sa stretlo 1 z 5 detí. Je však náročné sexuálne násilie na deťoch rozpoznať, pretože k nemu dochádza v tajnosti. Detským obetiam preto hovoríme aj „neviditeľné deti“. Ak im chceme pomôcť, je potrebné, aby sme vnímali signály, ktoré vysielajú a snažili sa podchytiť problém skôr, než na nich zanechá trvalejšie stopy.
Ako sa dajú rozpoznať príznaky sexuálneho zneužívania?
V závislosti od veku obete sa môžu vyskytnúť zmeny správania. Už u najmenších detí môžeme zbadať neprimeraný krik pri prebaľovaní či strach v prítomnosti konkrétnej osoby. Ďalšími príznakmi bývajú obavy z vyzliekania sa, neschopnosť znášať dotyky, bolesti a zápalové zmeny v análnej alebo genitálnej oblasti, depresie, pocity hanby a viny. Varovným signálom môže byť aj vekovo neprimerané sexualizované správanie, ktorému zodpovedá aj vekovo neprimeraný slovník. V závažných prípadoch sa u detí môže objaviť sebapoškodzovanie či promiskuitné správanie. Nezriedka sa u nich prejavuje tiež negatívny postoj k vlastnej sexualite. Dievčatá si nahovárajú, že keby boli chlapcami, nič podobné by sa im nemohlo stať, preto potláčajú znaky ženskej sexuality (vlasy nakrátko, chlapčenské oblečenie, zakrývanie ženskosti…). V zrelom veku môže u obetí dochádzať k neschopnosti nadviazať normálny sexuálny vzťah. Spozornieť treba tiež vtedy, keď dieťa nečakane disponuje veľkými sumami peňazí, vyskytnú sa uňho školské problémy, nechutenstvo, apatia alebo naopak agresivita.
Čo mám robiť ak zistím, že….
Ak sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou zdôverí, treba ho v prvom rade podporiť a ubezpečiť, že mu veríme. Treba si ustrážiť svoje prvotné reakcie. Ak sa na vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Nie je nič neobvyklé, ak v takejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. Ak však dieťaťu dáte tieto pocity najavo, môže ho to zneistiť a spôsobiť, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať. Preto je dôležité zachovať pokoj a rozvahu. Prispejete tým k zvýšeniu pocitu bezpečia, ktoré dieťa hľadá.
Nepátrajte po detailoch. Nechajte dieťa, aby o svojom probléme hovorilo čo možno najviac samo, bez prerušovania. Minimalizujte svoje zapájanie sa do rozhovoru. Kladenie nevhodných otázok môže byť v konečnom dôsledku považované za „navádzajúce“ a negatívne tak ovplyvniť prípadný vyšetrovací proces.
Nechajte dieťa hovoriť plynule, bez prerušenia. Keď nadobudnete dojem, že sa stalo obeťou sexuálneho zneužívania, neklaďte mu žiadne ďalšie otázky. Podporte ho v tom, že urobilo dobre, že sa vám zdôverilo. Vysvetlite mu, že je potrebné vec oznámiť a kontaktujte orgány činné v trestnom konaní alebo oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí. Ubezpečte dieťa, že budete po celý čas stáť pri ňom.
Detské advokačné centrum Náruč – pomoc detským obetiam sexuálneho zneužívania a hrubého fyzického týrania
Dieťa – obeť sexuálneho zneužívania je v zmysle slovenskej legislatívy považované za „zvlášť zraniteľnú obeť“, a to najmä vzhľadom na komunikačné limity, možnú závislosť od páchateľa v prípadoch, keď je páchateľom blízky príbuzný, prevahu páchateľa a ďalšie okolnosti vyplývajúce z veku a vývinovej úrovne dieťaťa. Rovnako má nárok na citlivé zaobchádzanie zo strany všetkých inštitúcií a odborníkov zapojených do riešenia prípadu, ako aj vo všetkých fázach trestnoprávneho procesu vrátane prípravného konania či súdneho pojednávania. Týmito princípmi sa riadi aj Detské advokačné centrum Náruč (DAC Náruč). Jedná sa o jedno zo 4 pracovísk nášho občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze. Špecializuje sa na ambulantnú pomoc detským obetiam akejkoľvek formy sexuálneho zneužívania alebo hrubého fyzického týrania. Svoju činnosť vykonáva pod akreditáciou udelenou Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Tím špeciálne vyškolených pracovníkov, ktorý tvoria psychologičky, sociálna pracovníčka a právnička, poskytuje v bezpečnom, vľúdnom prostredí deťom a ich neohrozujúcim rodinným príslušníkom špecializovanú psychologickú, sociálnu a právnu pomoc. Zároveň je tu vytvorený priestor pre širokú spoluprácu odborníkov, pretože veríme, že to je tá správna cesta, ako môžeme objektívne posúdiť situáciu a pomôcť dieťaťu a jeho rodine prekonať náročnú životnú situáciu.
Súčasťou centra je miestnosť vybavená diagnostickými pomôckami a audiovizuálnou technikou, ktorá umožňuje vyhotovovanie záznamov vyšetrovania detí pre účely trestného konania.
DAC Náruč môže kontaktovať ktokoľvek, kto má vedomosť alebo podozrenie, že sa dieťa stalo obeťou trestného činu sexuálneho zneužívania, teda napr. rodič, príbuzný, známy, učiteľ, lekár či pracovník inej štátnej/neštátnej organizácie.
Kontaktovať DAC Náruč môžete telefonicky alebo mailom – kontakty a viac podrobných informácií nájdete na https://naruc.sk/detske-advokacne-centrum/
Pridaj komentár