fbpx

Ivan Leitman, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze

Považujem za veľmi nešťastné, ak sa do témy ochrany detí pred násilím vnášajú ideologické spory a demagógia. Obávam sa, že práve tohto sme svedkami v prípade hromadnej pripomienky proti ratifikácii Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.

Zámerom Dohovoru je chrániť deti pred sexuálnym násilím, najmä detskou pornografiou a prostitúciou, ako aj pred všetkými formami sexuálneho zneužívania, pretože majú zničujúci vplyv na zdravie a vývoj detí. V tomto duchu možno interpretovať celý tento dokument. Otázkou ostáva, prečo sa autori hromadnej pripomienky pri zdôvodňovaní nesúhlasu s ratifikáciou Dohovoru RE opierajú o fakty a argumenty vytrhnuté z kontextu a vyvolávajú vo verejnosti neodôvodnené obavy.

V ich zdôvodneniach sa uvádza, že „väčšina rodičov nesúhlasí so zavedením sexuálneho vzdelávania na školách“. Dohovor RE pritom nehovorí o sexuálnom vzdelávaní, ale o tom, že deťom majú byť poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, ako aj o prostriedkoch na ich ochranu, prispôsobené ich vývojovému štádiu.

Autori hromadnej pripomienky tiež vyjadrujú obavy z toho, že špecifické informácie o sexuálnom zneužívaní detí môžu oslabiť pocit bezpečia detí, zneistiť ich a deformovať ich vnímanie ľudí ako zdroja nebezpečenstva. Každý, kto uvažuje podobným spôsobom, by si mal uvedomiť, že zamlčovaním informácií deťom ich vystavujeme podstatne väčším rizikám. Ako môže deťom uškodiť, ak sa dozvedia, že sa majú vyhýbať zverejňovaniu citlivých informácií na sociálnych sieťach, nemajú pod žiadnou zámienkou púšťať do bytu cudzích ľudí, ani nikomu dovoliť, aby sa ich dotýkal spôsobom, ktorý je nepatričný? Hovorme radšej o tom, ako má vyzerať prevencia, kto ju môže vykonávať, akými formami a za akých podmienok. Keby mali deti dostatok informácií o rizikách sexuálneho zneužívania, nestávalo by sa, že dieťa si takmer do dospelosti myslí, že je normálne, ak ho otec celé roky zneužíva, ako tomu bolo v nedávno medializovanom prípade. Rovnako ak by potrebnými informáciami disponovali dospelí, ktorí s deťmi prichádzajú do styku, určite by boli väčšmi schopní pomôcť ohrozenému dieťaťu.

Celkom som nepochopil výhradu autorov hromadnej pripomienky, že „nie je spoločenská zhoda pre etablovanie LGBTI ideológie, teda ani pre vzdelávanie detí o sexuálnych témach s ohľadom na LGBTI komunitu“, pretože tému LGBTI Dohovor nerieši. Takáto interpretácia zásady nediskriminácie, prevzatej do textu Dohovoru z Charty základných práv Európskej Únie, pôsobí v danom kontexte nanajvýš účelovo.

Osobitnú kapitolu Hromadnej pripomienky tvoria obavy z masívneho odoberania detí z rodín. Autori hromadnej pripomienky odmietajú Dohovor RE z obavy, aby „nedochádzalo k odoberaniu detí z rodín na základe krivého obvinenia alebo z malicherných príčin“. Dohovor pritom jasne hovorí nie o odoberaní detí, ale o „intervenčných postupoch, ktoré zahŕňajú možnosť premiestnenia obete z jej rodinného prostredia, ak sa rodičia alebo osoby, ktoré majú dieťa v osobnej starostlivosti, podieľali na jeho sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní…“. Podsúvanie predpokladu, že môže ísť o odoberanie detí pred riadnym rozhodnutím súdu, je v slovenských podmienkach úplne neopodstatnené, pretože v prípadoch vyňatia dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd a pokiaľ mi je známe, so žiadnou inou alternatívou sa  nepočíta ani do budúcnosti. Smutné je, že sa tu medzi ľuďmi šíri strach, že im sociálka môže vziať dieťa, ak mu dajú ľudovo povedané po zadku. Totálny nezmysel. S čím sa naopak stretávame v našej praxi my je, že deti ohrozené hrubými formami týrania alebo sexuálneho zneužívania sú dlhodobo ponechané napospas rodičovi či rodičom, ktorí toto násilie na nich páchajú, pričom nikto nereaguje na varovné signály a čo je horšie, ani na konkrétne podnety z okolia ohrozeného dieťaťa.

Ak argumentom k odmietnutiu ratifikácie Dohovoru má byť podľa iniciátorov hromadnej pripomienky to, že „slovenská spoločnosť nie je dostatočne zrelá … a pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nie sú dostatočne odborne a personálne pripravení…“, nemalo by byť našim spoločným záujmom skôr zvyšovanie tlaku na kultiváciu spoločnosti, zvyšovanie profesionality pracovníkov SPO a zavádzanie postupov, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany detí?